Newer posts are loading.
You are at the newest post.
Click here to check if anything new just came in.

September 22 2017

22:00

Tobias Postma - chémia, antibiotiká, medicínska marihuana, čaje a cestovanie

V chémii som na škole nebol dobrý, ale každý rozhovor s mojim hosťom v tomto podcaste ma fascinuje. Tobias Postma hovorí, že chémia je ako lego. Vyrába legálnu medicínsku marihuanu. Aj napriek tomu, že je Holanďan, hovorí po Slovensky. Vyrábal antibiotiká a zabíjal nimi baktérie.

<!--more-->

Veľmi ma bavilo sa znova ponoriť do tohto fascinujúceho sveta molekúl, receptorov, neurotransmiterov. Som rád, že je tu stále možnosť pomôcť ľuďom, ktorí majú vážne choroby.

Odkazy k podcastu:

Ak vás tento podcast zaujal, prihláste sa k odberu, vyzdieľajte ho na sociálnych sieťach a podobne. Poteší aj recenzia na iTunes. V jeho tvorbe budem pokračovať iba vtedy, ak budem mať pocit, že to má zmysel a teda že ho niekto počúva. Ďakujem všetkým poslucháčom za investovaný čas!

September 07 2017

22:00

Smart kontrakty

Prednáška o smart kontraktoch v Solidity (Ethereum, Ethereum Classic, Rootstock, …).

Ak chcete vedieť čo taký smart kontrakt dokáže, ako decentralizovať celý svet a ako sa to reálne programuje, pozrite si túto prednášku z Bitcoin meetup v Kalabe.

Keďže video má dosť zlé rozlíšenie, odporúčam otvoriť v druhom tabe slajdy alebo rovno smart kontrakt na githube. Hrať sa s ním môžete v Remix IDE priamo v browsri.

August 25 2017

16:00

Dovidenia .sk

Podľa Facebooku vláda odklepla dodatok, ktorý zjednodušil prevod vlastníctva domény .sk na firmu CentralNIC. Nebudem sa k tejto dlhej dráme siahodlho vyjadrovať. Doména .sk mi je ukradnutá a nemám k nej žiadny vrúcny vzťah. Pre moju budúcnosť je úplne nepodstatná. Počet top level domén bol vo februári 2017 podľa Wikipedie 1528.

<!--more-->

Prvý problém je samozrejme v tom, že väčšina ľudí predpokladá, že k doméne .sk majú nejaké špeciálne práva a teda je to nejakým spôsobom “ich” doména. Hovorí o tom aj stránka nasadomena.sk, kde sa môžete dozvedieť pomerne presne čo sa stalo.

Doména podľa stránky bola komunite neprávom odobratá jednoduchým hackom so schránkou na matfyze. Existuje aj iná verzia príbehu, ktorú ako reakciu na tento článok napísal Stano Meduna, ktorý je dlhoročným členom internetovej, Linux a teraz Bitcoin komunity a v tomto mu dôverujem, pretože pri tom naozaj bol. Citát:

“Pre úplnosť, ten príbeh s “jednoduchým hackom schránky na matfyze” sa neodohral tak úplne, ako ho nasadomena podáva. Matfyz v tomto príbehu nikdy nevystupoval ako správca domény; ľudia spravujúci doménu boli platení súkromnou firmou. MFF poskytla priestory a nejaký čas starú smepku, kde to bežalo. RIPE záznam vtedy explicitne uvádzal “BB Type: located at University, manpower given by SWH Ltd.” a fungovalo to tak ešte za čias .cs, ako aj pre .sk.

Vadí mi toto ohýbanie histórie (ak nechcem rovno povedať klamstvo) v záujme boja za svoju kauzu. Považujem za potrebné sa k tomu vyjadrovať, keďže v tých záznamoch je aj moje meno a mená ľudí, s ktorými som pracoval a ktorým verím pre zmenu ja.

Že je od čias “nového systému” stav domény katastrofou je bez pochyby a s tým, čo sa deje v súčasnosti, samozrejme nesúhlasím ani ja. Juraj má ale úplnú pravdu v tom, že v tomto prípade nie je problém hlasovať nohami.”

Viac informácií o histórií československého Internetu v tejto prezentácií

Faktom ostáva, že “hack či ne-hack” zafungoval a doménu minimálne odvtedy spravovala súkromná spoločnosť. Návrh časti internetovej komunity bol buď prechod domény pod správu nejakej neziskovky alebo štátu. Je to model českého CZ-NIC, ktorý funguje naozaj dobre a nemám proti nemu nič. Ak by však toto “združenie” malo dosah na peniaze z rozpočtu, bol by to problém. Ďalší problém je ten, že od začiatku počítal so zoštátnením, len to tak nevolal. Proti tomuto návrhu som sa ohradil trochu aj ja, pretože predstava, že doména .sk bude spravovaná štátom (teda z mojich daní) mi nepríde úplne lákavá a navyše bude odobratá firme, ktorej momentálne patrí (a ak je to neprávom, tak to je ten problém, ktorý treba riešiť - a dá sa riešiť stále).

Fér prístup by bol, keby sa ľudia a firmy, ktorým to naozaj vadí na SK-NIC zložili a kúpili ho. Pridá to “skin in the game”. Kľudne môžu založiť združenie, ktoré pôžičky zakladajúcich členov vyplatí z budúceho zisku. Mne osobne na tej doméne až tak nezáleží, takže preferujem riešenie - keď sa mi niečo nepáči, prestanem to používať (viď nižšie).

Nepto komentoval:

“Vám nevadí, že SK-NIC má ročné revenue 5M a reálny zisk 4M? Mne to vadí, lebo to považujem za peniaze nás všetkých.”

Čo s tým?

V prvom rade, nepovažujem to za peniaze nás všetkých. Sú to peniaze tých, ktorí sa rozhodli zaregistrovať si .sk doménu, nie nás všetkých. Práve návrh, aby doména prešla pod štát (v akejkoľvek podobe) by z toho spravil problém nás všetkých.

Nie som priaznivcom filozofie “rozhodli o nás a my chudáci nič nemôžeme robiť”.

Kroky, ktoré môžete urobiť:

  • Prestať používať .sk doménu (vitajte na novej adrese juraj.bednar.io)
  • Ak prevádzkujete webhosting, odporučte zákazníkovi iné domény ako .sk. Napríklad také, ktoré podporujú DNSSec, také, ktoré sú lacnejšie alebo akékoľvek iné. My zákazníkom už dlhé roky odporúčame radšej .com, ktorá je lacnejšia, dá sa zaregistrovať na niekoľko rokov dopredu a väčšinou podporuje najnovšie technológie. Alebo použite takú, ktorá má pekné API, nepotrebuje notárov alebo len máte na nich väčšiu maržu (alebo ak doménu dávate k hostingu zadarmo, tak takú, ktorá je pre vás menej nákladná).
  • Propagujte používanie iných domén medzi známymi a vo svojich firmách. Ak máte .sk doménu aj nejakú inú, používajte primárne tú inú. Presmerúvajte zákazníkov. Nepoužívajte .sk e-mail adresu. Cieľom tohto nie je ani tak to, aby CentralNICu zmizla revenue. K firme CentralNIC som indiferentný a aj tak sa to nestane, pretože väčšina ľudí aj firiem si bude chcieť chvíľu nechať .sk doménu kvôli starým linkám, adresám a spätnej kompatibilite. Ide o to, aby .sk doména nebola chápaná ako niečo, čo každá slovenská firma musí mať.

Ak sme si doteraz mysleli, že .sk je “naša doména”, po dnešku je jasné, že už nie je. Našťastie poskytovateľa registračných služieb si môžeme vybrať a máme aspoň 1527 ďalších možností.

Ja to beriem ako príležitosť použiť kreativitu a pri registrovaní domény vtipne použiť iné TLD. Pomáha mi v tom pekná služba domai.nr, ktorá vie pre názov nájsť voľné domény, ktoré sa k nemu hodia.

Dá sa to aj decentralizovane

Tu trochu spomeniem decentralizované riešenia. Domény sa dajú robiť samozrejme aj decentralizovane. Prvou lastovičkou bol namecoin, ktorý používal neoficálne gTLD .bit. Momentálne aktuálnou lastovičkou v tomto smere je ENS - Ethereum Name System s neoficiálnou gTLD .eth.

Zaujímavosťou je, že tieto systémy umožňuje kompletnú decentralizáciu registrácie názvov (vrátane domén). Takže sa dá vytvoriť gTLD, ktoré nikto priamo nespravuje, aj keď je samozrejme možné prevádzkovať old-skúl DNS infraštruktúru pre tých, ktorí preliezajú oficiálny DNS strom. Zároveň tým, že sa domény dražia, je tu možnosť, že sa komunita zloží na oficiálnu gTLD. To momentálne stojí na doladení politiky pre nové doménové mená ICANNu. Ale ak môže mať svoju gTLD Google alebo Microsoft, nevidím dôvod, prečo to neurobiť decentralizovane.

Výhodou je, že takéto gTLD je odolné voči cenzúre a zároveň implicitne celkom bezpečné (spravovať sa dá iba s kľúčmi, s ktorými bolo vytvorené). Integrácia s DNSSEC je navyše tiež pomerne jednoduchá a Namecoin ju napríklad už podporuje.

Budúcnosť je svetlá, budúcnosť je decentralizovaná.

Záver

Preto nefňukajme, prajme akcionárom starého SK-NICu veľa šťastia, akcionárom nového vlastníka pekné zisky a radosť z novej domény a keď budeme registrovať novú doménu, môžeme si vybrať z množstva možností. SK-NIC nemá monopol na nič okrem domény .sk. Takže je to pocit ako keď nám niekto ukradne doménu, ktorá sa nám páči - smutné, ale nakoniec si aj tak zaregistrujeme inú.

Berme to pozitívne, rozšíril sa nám svet.

Internet nepozná hranice, tak sa uvoľnime a naozaj ich aspoň tu ignorujme.

Dnes svet, zajtra slnečná sústava.

Reposted bygreensky greensky

June 29 2017

12:00

Detokenizing cryptos

With the recent Initial Coin Offering (ICO) craze, one cannot stop thinking if all those tokens are really required for the applications or if it’s just a way to raise capital (crowdfund).

While I appreaciate new ways of funding Internet protocols and decentralized applications, there are drawback of doing it this way, one of the main drawbacks is increased transaction costs, especially if the tokens don’t come with their own network. Also, if the software is open-source, what blocks people from taking the code and just removing the token and either getting rid of it completely or just replacing it with the network’s native currency (like Ethereum or Bitcoin, depending on the underlying network).

<!--more-->

Most of the tokens are an afterthought to raise some money for a decentralized project. This part is nice and I wish the authors of these projects get paid something.

Token drawbacks

There are a few drawbacks to this. First of all, the users of these new projects still need the network’s native currency (Ethereum, Bitcoin, …) to pay for the transaction costs. So the user of a decentralized application needs to buy some token, they usually don’t know how much in advance, so they will probably overpay. Then they need a wallet with the native token to make any transactions on the network.

Let’s imagine we have a decentralized ride-sharing app and a “kilometer” token to pay for the kilometer (it is divisible into 1000 pieces, so you can pay for each meter of the ride). In order to call a car on-chain, both parties also need to have Bitcoin (if they run on Rootstock) or Ethers (if they run on Ethereum). So we have a user that needs to buy two weird currencies on the market. And there is currently no way to remove the native token (you can buy the “kilometer” token on a decentralized exchange on-chain, but you cannot do it the other way).

So the first problem is transaction costs. The second problem is the size of the network. Since all users need the native token as well as the “app-specific” token, the network of native token users is by definition larger. So in effect we are reducing the network effect - just because we wanted to do a crowdfunding in the first place.

The token also adds complexity to the smart contract, which increases an attack surface. If there is no token, people can safely store their Ether and contract itself not owning any value is a good thing. If it goes wrong, we just upgrade the contract (trustlessly), release new version of application, copy the state (like reputation of the drivers and users) and go on. You can partially do this with the tokens, if you can identify the problem.

Advantages of tokens

Of course, there are also advantages. First of all, the tokens are a way to finance the initial development. I will mention other ways of doing that.

The other advantage is that the token allows for dynamic pricing of the app’s value (you can trade the “kilometer” token on the market and it will automatically adjust according to supply and demand - although in this case, the adjustment is not such a good idea, because in this case the supply and demand is based on current traffic, there’s a difference between the value of one “kilometer” at 8am in the traffic jam and at 4am).

Another advantage is an indication of demand for the service. I would say that this advantage is not as good as it might seem, because it could be just a pure speculation on all cryptos and ICOs, which is what we’re seeing now. There is much less demand for people to actually implement the apps than there is a demand for buying a token and selling it later. It’s not a bad thing in itself, but I would take the information about demand coming from a token offering with a grain of salt. A big grain of salt.

Detokenization

Detokenizing means taking the project’s open source code apart and removing the token. If there’s incentive mechanism needed, we cold replace that with the network’s native token (bitcoin, ether) which is required anyway to pay for transaction fees.

Half of the really useful projects I saw don’t need a token and it actually makes things more complicated and does not add too much value for the users.

Detokenizing means reducing the transaction costs.

First of all you could argue how the projects are going to get funded? Well, if the code is open-source, it’s not my problem. Here’s an analogy: Red Hat was creating Red Hat Linux. Someone (called a Centos project) took the open-source code, removed all the trademarks and recompiled and released it for free. They didn’t ask the Red Hat’s investors if they could do that and this possibility came from the fact that the code is open-source. (BTW: Centos has been acquired by Red Hat later and they still continue with this strategy of releasing “free” versions of compiled Red Hat code).

So by making a decision to open-source all your code (and whitepaper, documentation, etc.), you are allowing people to do this - explicitly. You have an option of not releasing the code (at least for the client app), but that is usually not a good decision in the smart contract world, because people don’t tend to trust some random code with their cryptos.

By detokenizing, most projects would gain security, they would get better network effect (removing transaction costs in entering the network).

Other ways of funding the project

So how are the projects supposed to get funded if someone is detokenizing them? What is the alternative?

Crowdsale without token

You can still do a crowdsale. With the decentralized ride-sharing app, you can sell ride discount credits and have a simple token outside your main smart contract that handles the tokens. You can then allow the discount contract to apply a discount per transaction. People would still pay with the token’s native currency, they would only get a discount for the credit. After some time (the credits could even expire), you would be fully converted to the native token of the network and you can kill the discount contract. Or do another crowdsale for new features.

How is it different? Well, first of all, it makes much less sense for someone to fork your code, they would not gain much. Also, you are keeping the native currency’s network, because new users that did not participate in crowdsale can just pay with the cryptos they are already using. Lower transaction costs - that’s what this new thing is about anyway, right?

Also, you could limit the transferrability of the tokens, making it difficult to create a secondary market. This way you get information about the demand for the service, because speculation would be much more difficult. You cannot easily transfer the token to third parties. You can trade your private key, but that’s all. You can of course allow the trading, if that is what you think is better for the project.

Fees

Also, you can just charge fees for your service, as any other company out there.

Token appreciation bet

If you are going to build a killer app that everyone wants to use, you can get a venture capitalist (fund) to finance your project. Or you can do this bet yourself. Here’s how this works:

You use half the money you get from the VC to pay for the staff and to develop the project itself. You use the other half to buy the native token.

When you are successful, you provide a killer app that will cause a massive rise of value of the native token (that’s the bet).

To make it clear, let’s say I create a killer decentralized app that everyone wants to use. This would cause appreciation of the token value, because people need it in order to pay for transaction fees and any other cost of the application.

This model has some interesting properties, notably - if someone improves on the project and creates a better version based on your work, they are not your competition. The vcs still get a return of their investment, even if the return comes from a competitor.

So what would normally be your competition becomes your colleagues. You are decentralizing innovation in a way that makes you embrace competitive experiments. This supercharges the market forces.

So you can invest in the native tokens, still create great projects, add value to the ecosystem and get a nice profit out of it. You can support the whole ecosystem, help other companies get their apps done too, because they too will grow your investment.

Why would the VCs invest in this way? Why not just buy the token? If your project makes real sense and adds huge value to the whole ecosystem, you will create appreciation that would not happen otherwise. And you still get a hedge against someone just stealing your idea (or some implementation that did not yet reach a product/market fit) and doing it better. These two cases would still not happen if the company did not exist.

Make your competitors work for you, make profit from the value added by other projects and build this crypto utopia together.

This model of course works only for huge projects that add a lot of value. But there are a lot of these that still need to be done. We are building a parallel, decentralized infrastructure. That includes a parallel financial system, parallel shared economy, prediction markets, notary services, etc. If you think this is the future and you can help building it, buy some cryptos and go for it. If you need to fund the development, make it work (VC money, investors, …). If this is the future, which many of us believe it is, it does not matter if any one of us is successful.

There’s a lot of work to be done. Less ICOs, less tokens, more UX, less friction, lower transaction costs, better support for smartphones(!) and a brighter, decentralized and free future awaits!

12:00

Detokenizing cryptos

With the recent Initial Coin Offering (ICO) craze, one cannot stop thinking if all those tokens are really required for the applications or if it’s just a way to raise capital (crowdfund).

While I appreaciate new ways of funding Internet protocols and decentralized applications, there are drawback of doing it this way, one of the main drawbacks is increased transaction costs, especially if the tokens don’t come with their own network. Also, if the software is open-source, what blocks people from taking the code and just removing the token and either getting rid of it completely or just replacing it with the network’s native currency (like Ethereum or Bitcoin, depending on the underlying network).

<!--more-->

Most of the tokens are an afterthought to raise some money for a decentralized project. This part is nice and I wish the authors of these projects get paid something.

Token drawbacks

There are a few drawbacks to this. First of all, the users of these new projects still need the network’s native currency (Ethereum, Bitcoin, …) to pay for the transaction costs. So the user of a decentralized application needs to buy some token, they usually don’t know how much in advance, so they will probably overpay. Then they need a wallet with the native token to make any transactions on the network.

Let’s imagine we have a decentralized ride-sharing app and a “kilometer” token to pay for the kilometer (it is divisible into 1000 pieces, so you can pay for each meter of the ride). In order to call a car on-chain, both parties also need to have Bitcoin (if they run on Rootstock) or Ethers (if they run on Ethereum). So we have a user that needs to buy two weird currencies on the market. And there is currently no way to remove the native token (you can buy the “kilometer” token on a decentralized exchange on-chain, but you cannot do it the other way).

So the first problem is transaction costs. The second problem is the size of the network. Since all users need the native token as well as the “app-specific” token, the network of native token users is by definition larger. So in effect we are reducing the network effect - just because we wanted to do a crowdfunding in the first place.

The token also adds complexity to the smart contract, which increases an attack surface. If there is no token, people can safely store their Ether and contract itself not owning any value is a good thing. If it goes wrong, we just upgrade the contract (trustlessly), release new version of application, copy the state (like reputation of the drivers and users) and go on. You can partially do this with the tokens, if you can identify the problem.

Advantages of tokens

Of course, there are also advantages. First of all, the tokens are a way to finance the initial development. I will mention other ways of doing that.

The other advantage is that the token allows for dynamic pricing of the app’s value (you can trade the “kilometer” token on the market and it will automatically adjust according to supply and demand - although in this case, the adjustment is not such a good idea, because in this case the supply and demand is based on current traffic, there’s a difference between the value of one “kilometer” at 8am in the traffic jam and at 4am).

Another advantage is an indication of demand for the service. I would say that this advantage is not as good as it might seem, because it could be just a pure speculation on all cryptos and ICOs, which is what we’re seeing now. There is much less demand for people to actually implement the apps than there is a demand for buying a token and selling it later. It’s not a bad thing in itself, but I would take the information about demand coming from a token offering with a grain of salt. A big grain of salt.

Detokenization

Detokenizing means taking the project’s open source code apart and removing the token. If there’s incentive mechanism needed, we cold replace that with the network’s native token (bitcoin, ether) which is required anyway to pay for transaction fees.

Half of the really useful projects I saw don’t need a token and it actually makes things more complicated and does not add too much value for the users.

Detokenizing means reducing the transaction costs.

First of all you could argue how the projects are going to get funded? Well, if the code is open-source, it’s not my problem. Here’s an analogy: Red Hat was creating Red Hat Linux. Someone (called a Centos project) took the open-source code, removed all the trademarks and recompiled and released it for free. They didn’t ask the Red Hat’s investors if they could do that and this possibility came from the fact that the code is open-source. (BTW: Centos has been acquired by Red Hat later and they still continue with this strategy of releasing “free” versions of compiled Red Hat code).

So by making a decision to open-source all your code (and whitepaper, documentation, etc.), you are allowing people to do this - explicitly. You have an option of not releasing the code (at least for the client app), but that is usually not a good decision in the smart contract world, because people don’t tend to trust some random code with their cryptos.

By detokenizing, most projects would gain security, they would get better network effect (removing transaction costs in entering the network).

Other ways of funding the project

So how are the projects supposed to get funded if someone is detokenizing them? What is the alternative?

Crowdsale without token

You can still do a crowdsale. With the decentralized ride-sharing app, you can sell ride discount credits and have a simple token outside your main smart contract that handles the tokens. You can then allow the discount contract to apply a discount per transaction. People would still pay with the token’s native currency, they would only get a discount for the credit. After some time (the credits could even expire), you would be fully converted to the native token of the network and you can kill the discount contract. Or do another crowdsale for new features.

How is it different? Well, first of all, it makes much less sense for someone to fork your code, they would not gain much. Also, you are keeping the native currency’s network, because new users that did not participate in crowdsale can just pay with the cryptos they are already using. Lower transaction costs - that’s what this new thing is about anyway, right?

Also, you could limit the transferrability of the tokens, making it difficult to create a secondary market. This way you get information about the demand for the service, because speculation would be much more difficult. You cannot easily transfer the token to third parties. You can trade your private key, but that’s all. You can of course allow the trading, if that is what you think is better for the project.

Fees

Also, you can just charge fees for your service, as any other company out there.

Token appreciation bet

If you are going to build a killer app that everyone wants to use, you can get a venture capitalist (fund) to finance your project. Or you can do this bet yourself. Here’s how this works:

You use half the money you get from the VC to pay for the staff and to develop the project itself. You use the other half to buy the native token.

When you are successful, you provide a killer app that will cause a massive rise of value of the native token (that’s the bet).

To make it clear, let’s say I create a killer decentralized app that everyone wants to use. This would cause appreciation of the token value, because people need it in order to pay for transaction fees and any other cost of the application.

This model has some interesting properties, notably - if someone improves on the project and creates a better version based on your work, they are not your competition. The vcs still get a return of their investment, even if the return comes from a competitor.

So what would normally be your competition becomes your colleagues. You are decentralizing innovation in a way that makes you embrace competitive experiments. This supercharges the market forces.

So you can invest in the native tokens, still create great projects, add value to the ecosystem and get a nice profit out of it. You can support the whole ecosystem, help other companies get their apps done too, because they too will grow your investment.

Why would the VCs invest in this way? Why not just buy the token? If your project makes real sense and adds huge value to the whole ecosystem, you will create appreciation that would not happen otherwise. And you still get a hedge against someone just stealing your idea (or some implementation that did not yet reach a product/market fit) and doing it better. These two cases would still not happen if the company did not exist.

Make your competitors work for you, make profit from the value added by other projects and build this crypto utopia together.

This model of course works only for huge projects that add a lot of value. But there are a lot of these that still need to be done. We are building a parallel, decentralized infrastructure. That includes a parallel financial system, parallel shared economy, prediction markets, notary services, etc. If you think this is the future and you can help building it, buy some cryptos and go for it. If you need to fund the development, make it work (VC money, investors, …). If this is the future, which many of us believe it is, it does not matter if any one of us is successful.

There’s a lot of work to be done. Less ICOs, less tokens, more UX, less friction, lower transaction costs, better support for smartphones(!) and a brighter, decentralized and free future awaits!

June 26 2017

22:00

Alžbeta Moreno - budúcnosť módy, 3D tlač, fraktály, svetlo a virtuálna realita

Môj dnešný hosť je krásnym príkladom pravdivosti citátu Williama Gibsona “Budúcnosť je už tu, len nie je rovnomerne rozšírená”.

Alžbeta Moreno je módna dizajnérka. Pre svoju módu hľadá hravé a šikovné spôsoby ako cez ňu komunikovať. Tvorí žiariace potlače na látky, ktoré vznikajú maľovaním svetlom. Experimentuje s 3D tlačou a jej použitím na tele a taktiež experimentuje so senzormi a s tým ako z ušitého oblečenia urobiť interaktívny. Alebo ako odevy vôbec nešiť. Hľadá cesty k materiálom budúcnosti a miluje to!

<!--more-->

Odkazy k podcastu:

Ak vás tento podcast zaujal, prihláste sa k odberu, vyzdieľajte ho na sociálnych sieťach a podobne. Poteší aj recenzia na iTunes. V jeho tvorbe budem pokračovať iba vtedy, ak budem mať pocit, že to má zmysel a teda že ho niekto počúva. Ďakujem všetkým poslucháčom za investovaný čas!

22:00

Alžbeta Moreno - budúcnosť módy, 3D tlač, fraktály, svetlo a virtuálna realita

Môj dnešný hosť je krásnym príkladom pravdivosti citátu Williama Gibsona “Budúcnosť je už tu, len nie je rovnomerne rozšírená”.

Alžbeta Moreno je módna dizajnérka. Pre svoju módu hľadá hravé a šikovné spôsoby ako cez ňu komunikovať. Tvorí žiariace potlače na látky, ktoré vznikajú maľovaním svetlom. Experimentuje s 3D tlačou a jej použitím na tele a taktiež experimentuje so senzormi a s tým ako z ušitého oblečenia urobiť interaktívny. Alebo ako odevy vôbec nešiť. Hľadá cesty k materiálom budúcnosti a miluje to!

<!--more-->

Odkazy k podcastu:

Ak vás tento podcast zaujal, prihláste sa k odberu, vyzdieľajte ho na sociálnych sieťach a podobne. Poteší aj recenzia na iTunes. V jeho tvorbe budem pokračovať iba vtedy, ak budem mať pocit, že to má zmysel a teda že ho niekto počúva. Ďakujem všetkým poslucháčom za investovaný čas!

June 17 2017

11:00

Prečo korporácie milujú regulácie

Jeden z najväčších mýtov o voľnom trhu, ktorý poznám je, že veľké korporácie snívajú o voľnom trhu a laissez faire kapitalizme. Nič nemôže byť ďalej od pravdy.

Poznáte to. Zisk z dodávania verejnému sektoru končí v schránkových firmách. Vymyslíme reguláciu - napríklad register konečných užívateľov výhod. Každý, kto chce dodať čo i len toaletný papier cez verejné obstarávanie musí byť v registri a tam sa konečný užívateľ výhod konečne prizná, aj keď má na obchodnom registri aj v banke bieleho koňa. Ak nie, hrozí mu pokuta. Všetci jasajú ako sme konečne zatočili so schránkovými firmami.

Realita?

<!--more-->

Korporácie vrátane schránkových firiem sa tešia. Registráciu zmáknu, obzvlášť keď “vedia”, že budú pre verejnú správu dodávať, zarátajú si to do ceny. Je to tak hodinová návšteva notára, stojí to stovky eur a výsledok je len možnosť predávať do verejnej správy. Takže pre firmy, ktoré to chcú len skúsiť je to bariéra navyše s neistým výsledkom.

Zaujímavé to ale začne byť až keď sa na to pozriete z pohľadu začínajúceho podnikateľa (potenciálnej konkurencie). Prejdime od verejnej správy ku klasickému príkladu začínajúceho podnikateľa - tým je limonádový stánok. V Amerike sa tak tradične deti učia zarábať peniaze.

Myšlienka je jednoduchá. Vyrobím limonádu, postavím na kartónovú krabicu plastové poháriky a cenu “$1”. A počkám čo sa stane. Je to dobré miesto? Je cena príliš vysoká? Príliš nízka? Funguje to lepšie keď sa usmievam?

Keď toto robia deti v Amerike, učia sa podnikať, vyrábať produkt, vybrať správne miesto, službu zákazníkom.

Skúsme to na Slovensku. Dieťa najprv navštívi lekára kvôli preukazu pre prácu s potravinami. Hygiena.

V USA nemusíte mať žiadnu “živnosť”, slobodné podnikanie znamená, že môžem podnikať slobodne, nie že môžem slobodne požiadať o povolenie podnikať.

Teraz si predstavte, že už máte obchod s limonádou. Už to nie je stánok, našli ste správne miesto, správny recept, splnili ste všetky regulácie. A príde nová regulácia, napríklad musíte uvádzať zloženie a alergény na každom produkte. Samozrejme, nechce sa vám do toho. Ale, už ste zvládli toto všetko a jedna regulácia navyše vás nezabije.

Ale ten nový podnikateľ (je jedno, či má sedem rokov alebo 30), ktorý chce predávať limonádu a ešte ani nevie, či mu biznis pôjde najprv musí vyriešiť množstvo iných problémov - založiť firmu, zohnať registračnú pokladnicu, účtovníka, povolenie na prevádzku, pre všetkých ľudí čo budú vyrábať alebo predávať ten papier od lekára (mimochodom, keď som si ho vybavoval, doktorka sa na mňa ani nepozrela, vystavila mi ho rovno sestrička). A potom pre každú verziu limonády, aj keď ešte neviem aké to budú, vypísať alergény a zloženie. (Teraz nehovorím, že toto sú aktuálne regulácie).

Objavovanie

S Matejom Heldom sme sa v podcaste rozprávali o podnikaní a tom, že je to proces objavovania. Máloktorý podnikateľ ide od geniálneho nápadu k dokonalej exekúcii a zisku. Je to dlhý proces, ktorý zahŕňa vývoj produktu, zisťovanie ako osloviť daným produktom zákazníkov, ako sa k nim dostať. Vyladiť pomer cena/kvalita. Inovovať rýchlejšie ako konkurencia. Je to veľmi dynamický proces.

Teraz si pozrite obrázok v záhlaví tohto článku. Hmlistá cesta, ktorou sa musíte dostať k finálnemu produktu, absolútne netušíte ako to tam vyzerá. A hneď na začiatku vás čaká obmedzenie rýchlosti. Je to samozrejme pre vaše bezpečie a bezpečie vašich klientov.

A kto sa najviac z tohto obmedzenia teší? Tí, ktorí už prešli za hmlu. Vedia, že vám to bude trvať veľmi dlho, dokonca sa na to pravdepodobne aj vykašlete.

Komu to prospieva

Kto sa teda teší z regulácií? Socialisti? Ochrancovia spotrebiteľov? Bojovníci proti schránkovým firmám? Každá z týchto skupín sa teší z tej regulácie, ktorú sami navrhli. Odborári sa tešia, že je ťažšie vyhodiť zamestnancov (a to, že je potom znížená vôľa zamestnávať ich netrápi, oni už prácu majú). Záchrancovia štátneho rozpočtu sa tešia ako zatočili so schránkovými firmami. Bojovníci proti terorizmu sa vytešujú z každého obmedzenia súkromia.

Ale ten, kto sa teší zo všetkých týchto regulácií je štát a tie firmy, ktoré sú už za hmlou. Vedia, že na akúkoľvek novú konkurenciu čakajú odborári, je čoraz ťažšie robiť finančné transakcie, firmy musia platiť stále čoraz viac peňazí na právnikov, ochranu osobných údajov a zároveň zákonom dané bonzovanie svojich zákazníkov.

Funguje to?

Samozrejme, účel svätí prostriedky. Vďaka reguláciám máme superbezpečné jogurty, vďaka ktorým nezomrieme na otravu, teplé miestečká pre ľudí, ktorí sa zaoberajú dodržiavaním regulácií, vysnívaný pocit bezpečia medzi dvomi teroristickými útokmi, čo je obdobie, kedy nás naši ctení volení zástupcovia ubezpečujú, že už tá ďalšia regulácia na ktorej pracujú nás zachráni. A vďaka helmám nepadajú ľudia z nákupných centier, ktoré sa stavajú.

Problém je, že regulácie túto kvalitu nedosahujú. Ľudia stále ničia životné prostredie (vďaka štátnym povoleniam), taxikári stále osierajú ľudí (a šomrú na iných ľudí, ktorí vďaka technológiám a reputačným systémom nemôžu - na podvádzanie zákazníkov a klamanie majú od štátu licenciu len oni). Zlé veci sa stále dejú. Prečo?

Pretože regulácie sú statické a svet je dynamický. Regulácie schváli parlament, zavádza ich a už v momente, kedy sa o nich hlasuje sa svet vyvíja ďalej. Regulácie nemajú dobu trvanlivosti, nemajú automatickú klauzulu na prispôsobenie sa svetu.

Túto vlastnosť má voľný trh. Voľný trh je dynamický, ceny sú voľby, ktoré sa dejú každú minútu, každú sekundu. A presne preto tí, ktorí sú už za hmlou voľný trh nikdy nebudú chcieť. Už vedia ako navigovať štátne regulácie. “Právom” hovoria, že keď ich museli splniť oni, mali by ich aj ostatní.

Za túto iluzórnu kvalitu a stabilitu platíme pomalým pokrokom v zdravotníctve, vyššími cenami produktov a služieb (regulácia je z definíci zákaz, nehovorí aké veci majú byť, iba aké veci sú zakázané). Reguláciou sa nedá vymyslieť lepší produkt alebo služba, iba nejaké produkty a služby zakázať. A tie horšie, zakázané mohli byť práve zárodok tých lepších a lacnejších.

Cesta do regulačného raja je dláždená dobrými úmyslami, skupinami ľudí, ktorí chcú vyriešiť len ten jeden problém, ktorý vo svete vidia a platená a podporovaná firmami, ktoré už svoje miesto na trhu našli.

Ten, komu to vadí je malý podnikateľ, ktorý chce zmeniť svet, dieťa s limonádovým stánkom a obyčajný volič, ktorému neostáva nič iné ako sa do svojho raja prevoliť cez volených zástupcov. Všetky ostatné možnosti sú totiž zakázané alebo sú za obrovskou cestou plnej hmly - s obmedzením rýchlosti.

11:00

Prečo korporácie milujú regulácie

Jeden z najväčších mýtov o voľnom trhu, ktorý poznám je, že veľké korporácie snívajú o voľnom trhu a laissez faire kapitalizme. Nič nemôže byť ďalej od pravdy.

Poznáte to. Zisk z dodávania verejnému sektoru končí v schránkových firmách. Vymyslíme reguláciu - napríklad register konečných užívateľov výhod. Každý, kto chce dodať čo i len toaletný papier cez verejné obstarávanie musí byť v registri a tam sa konečný užívateľ výhod konečne prizná, aj keď má na obchodnom registri aj v banke bieleho koňa. Ak nie, hrozí mu pokuta. Všetci jasajú ako sme konečne zatočili so schránkovými firmami.

Realita?

<!--more-->

Korporácie vrátane schránkových firiem sa tešia. Registráciu zmáknu, obzvlášť keď “vedia”, že budú pre verejnú správu dodávať, zarátajú si to do ceny. Je to tak hodinová návšteva notára, stojí to stovky eur a výsledok je len možnosť predávať do verejnej správy. Takže pre firmy, ktoré to chcú len skúsiť je to bariéra navyše s neistým výsledkom.

Zaujímavé to ale začne byť až keď sa na to pozriete z pohľadu začínajúceho podnikateľa (potenciálnej konkurencie). Prejdime od verejnej správy ku klasickému príkladu začínajúceho podnikateľa - tým je limonádový stánok. V Amerike sa tak tradične deti učia zarábať peniaze.

Myšlienka je jednoduchá. Vyrobím limonádu, postavím na kartónovú krabicu plastové poháriky a cenu “$1”. A počkám čo sa stane. Je to dobré miesto? Je cena príliš vysoká? Príliš nízka? Funguje to lepšie keď sa usmievam?

Keď toto robia deti v Amerike, učia sa podnikať, vyrábať produkt, vybrať správne miesto, službu zákazníkom.

Skúsme to na Slovensku. Dieťa najprv navštívi lekára kvôli preukazu pre prácu s potravinami. Hygiena.

V USA nemusíte mať žiadnu “živnosť”, slobodné podnikanie znamená, že môžem podnikať slobodne, nie že môžem slobodne požiadať o povolenie podnikať.

Teraz si predstavte, že už máte obchod s limonádou. Už to nie je stánok, našli ste správne miesto, správny recept, splnili ste všetky regulácie. A príde nová regulácia, napríklad musíte uvádzať zloženie a alergény na každom produkte. Samozrejme, nechce sa vám do toho. Ale, už ste zvládli toto všetko a jedna regulácia navyše vás nezabije.

Ale ten nový podnikateľ (je jedno, či má sedem rokov alebo 30), ktorý chce predávať limonádu a ešte ani nevie, či mu biznis pôjde najprv musí vyriešiť množstvo iných problémov - založiť firmu, zohnať registračnú pokladnicu, účtovníka, povolenie na prevádzku, pre všetkých ľudí čo budú vyrábať alebo predávať ten papier od lekára (mimochodom, keď som si ho vybavoval, doktorka sa na mňa ani nepozrela, vystavila mi ho rovno sestrička). A potom pre každú verziu limonády, aj keď ešte neviem aké to budú, vypísať alergény a zloženie. (Teraz nehovorím, že toto sú aktuálne regulácie).

Objavovanie

S Matejom Heldom sme sa v podcaste rozprávali o podnikaní a tom, že je to proces objavovania. Máloktorý podnikateľ ide od geniálneho nápadu k dokonalej exekúcii a zisku. Je to dlhý proces, ktorý zahŕňa vývoj produktu, zisťovanie ako osloviť daným produktom zákazníkov, ako sa k nim dostať. Vyladiť pomer cena/kvalita. Inovovať rýchlejšie ako konkurencia. Je to veľmi dynamický proces.

Teraz si pozrite obrázok v záhlaví tohto článku. Hmlistá cesta, ktorou sa musíte dostať k finálnemu produktu, absolútne netušíte ako to tam vyzerá. A hneď na začiatku vás čaká obmedzenie rýchlosti. Je to samozrejme pre vaše bezpečie a bezpečie vašich klientov.

A kto sa najviac z tohto obmedzenia teší? Tí, ktorí už prešli za hmlu. Vedia, že vám to bude trvať veľmi dlho, dokonca sa na to pravdepodobne aj vykašlete.

Komu to prospieva

Kto sa teda teší z regulácií? Socialisti? Ochrancovia spotrebiteľov? Bojovníci proti schránkovým firmám? Každá z týchto skupín sa teší z tej regulácie, ktorú sami navrhli. Odborári sa tešia, že je ťažšie vyhodiť zamestnancov (a to, že je potom znížená vôľa zamestnávať ich netrápi, oni už prácu majú). Záchrancovia štátneho rozpočtu sa tešia ako zatočili so schránkovými firmami. Bojovníci proti terorizmu sa vytešujú z každého obmedzenia súkromia.

Ale ten, kto sa teší zo všetkých týchto regulácií je štát a tie firmy, ktoré sú už za hmlou. Vedia, že na akúkoľvek novú konkurenciu čakajú odborári, je čoraz ťažšie robiť finančné transakcie, firmy musia platiť stále čoraz viac peňazí na právnikov, ochranu osobných údajov a zároveň zákonom dané bonzovanie svojich zákazníkov.

Funguje to?

Samozrejme, účel svätí prostriedky. Vďaka reguláciám máme superbezpečné jogurty, vďaka ktorým nezomrieme na otravu, teplé miestečká pre ľudí, ktorí sa zaoberajú dodržiavaním regulácií, vysnívaný pocit bezpečia medzi dvomi teroristickými útokmi, čo je obdobie, kedy nás naši ctení volení zástupcovia ubezpečujú, že už tá ďalšia regulácia na ktorej pracujú nás zachráni. A vďaka helmám nepadajú ľudia z nákupných centier, ktoré sa stavajú.

Problém je, že regulácie túto kvalitu nedosahujú. Ľudia stále ničia životné prostredie (vďaka štátnym povoleniam), taxikári stále osierajú ľudí (a šomrú na iných ľudí, ktorí vďaka technológiám a reputačným systémom nemôžu - na podvádzanie zákazníkov a klamanie majú od štátu licenciu len oni). Zlé veci sa stále dejú. Prečo?

Pretože regulácie sú statické a svet je dynamický. Regulácie schváli parlament, zavádza ich a už v momente, kedy sa o nich hlasuje sa svet vyvíja ďalej. Regulácie nemajú dobu trvanlivosti, nemajú automatickú klauzulu na prispôsobenie sa svetu.

Túto vlastnosť má voľný trh. Voľný trh je dynamický, ceny sú voľby, ktoré sa dejú každú minútu, každú sekundu. A presne preto tí, ktorí sú už za hmlou voľný trh nikdy nebudú chcieť. Už vedia ako navigovať štátne regulácie. “Právom” hovoria, že keď ich museli splniť oni, mali by ich aj ostatní.

Za túto iluzórnu kvalitu a stabilitu platíme pomalým pokrokom v zdravotníctve, vyššími cenami produktov a služieb (regulácia je z definíci zákaz, nehovorí aké veci majú byť, iba aké veci sú zakázané). Reguláciou sa nedá vymyslieť lepší produkt alebo služba, iba nejaké produkty a služby zakázať. A tie horšie, zakázané mohli byť práve zárodok tých lepších a lacnejších.

Cesta do regulačného raja je dláždená dobrými úmyslami, skupinami ľudí, ktorí chcú vyriešiť len ten jeden problém, ktorý vo svete vidia a platená a podporovaná firmami, ktoré už svoje miesto na trhu našli.

Ten, komu to vadí je malý podnikateľ, ktorý chce zmeniť svet, dieťa s limonádovým stánkom a obyčajný volič, ktorému neostáva nič iné ako sa do svojho raja prevoliť cez volených zástupcov. Všetky ostatné možnosti sú totiž zakázané alebo sú za obrovskou cestou plnej hmly - s obmedzením rýchlosti.

May 31 2017

18:20

Blockchains and network effects

An insight that is important in relation to recent talks about hard forks:

Blockchain creates a shared view of one history (or reality) among the participants who enforce the same set of rules.

Also, with the recent talks about scammy ICOs and whitepaper-backed shitcoins, remember Metcalfe’s and Reed’s laws (the value of network is either proportional to n^2 or 2^n, n being the number of nodes in the network. The difference is that Reed’s law includes groups of people who make connections among themselves, simply put, for more info see Wikipedia).

<!--more-->

Regarding the ETC and ETH fork a while back, after the fork, the combined value of both tokens was higher than original Ethereum alone.

It was a new set of rules, but keeping the same network (which has at least n^2 value). The n really did not transfer 100%, there are some people (like me), who woke up a few months after and sold their ETC they didn’t even know they had and that was the end of the story for them.

But with coming Bitcoin hard forks that can add utility and even the new coins that want to keep network effect (essentially copying account balances at one particular point in time and letting users access the new network using their old keys), you create something of more value than simply ICOs.

You copy part of the network’s value

You may add utility and it might convince some part of the network to just come over and play over at your playground.

Imagine someone creating a scalable, anonymous (Mimble Wimble or Monero-based for example), quantum-computer resistant (yes, the claiming of old account balances would need to be time limited and occur before quantum-computer, because the key to claiming is not qc-resistant) currency that lets you keep your Bitcoin (or ETH, or Monero, or whatever) balance.

Hell, you could even create a super-currency that combines the networks of several currencies (for example in proportion to their market value at a particular point of time).

Of course the result is heavily fat tailed, but at least it is not a pure black swan (it happened already with ETH/ETC), although things will very probably happen differently next time.

As long as the new group agrees on new rules, they create a new reality, but they can keep the hard earnings of creating a network. It should be like this in real life too.

P.S.: Do the hard forks already, all of them, segwit, unlimited without segwit, unlimited with segwit, 8MB, … We’ll see what happens. I’m putting my popcorn in the microwave.

18:20

Blockchains and network effects

An insight that is important in relation to recent talks about hard forks:

Blockchain creates a shared view of one history (or reality) among the participants who enforce the same set of rules.

Also, with the recent talks about scammy ICOs and whitepaper-backed shitcoins, remember Metcalfe’s and Reed’s laws (the value of network is either proportional to n^2 or 2^n, n being the number of nodes in the network. The difference is that Reed’s law includes groups of people who make connections among themselves, simply put, for more info see Wikipedia).

<!--more-->

Regarding the ETC and ETH fork a while back, after the fork, the combined value of both tokens was higher than original Ethereum alone.

It was a new set of rules, but keeping the same network (which has at least n^2 value). The n really did not transfer 100%, there are some people (like me), who woke up a few months after and sold their ETC they didn’t even know they had and that was the end of the story for them.

But with coming Bitcoin hard forks that can add utility and even the new coins that want to keep network effect (essentially copying account balances at one particular point in time and letting users access the new network using their old keys), you create something of more value than simply ICOs.

You copy part of the network’s value

You may add utility and it might convince some part of the network to just come over and play over at your playground.

Imagine someone creating a scalable, anonymous (Mimble Wimble or Monero-based for example), quantum-computer resistant (yes, the claiming of old account balances would need to be time limited and occur before quantum-computer, because the key to claiming is not qc-resistant) currency that lets you keep your Bitcoin (or ETH, or Monero, or whatever) balance.

Hell, you could even create a super-currency that combines the networks of several currencies (for example in proportion to their market value at a particular point of time).

Of course the result is heavily fat tailed, but at least it is not a pure black swan (it happened already with ETH/ETC), although things will very probably happen differently next time.

As long as the new group agrees on new rules, they create a new reality, but they can keep the hard earnings of creating a network. It should be like this in real life too.

P.S.: Do the hard forks already, all of them, segwit, unlimited without segwit, unlimited with segwit, 8MB, … We’ll see what happens. I’m putting my popcorn in the microwave.

May 21 2017

22:00

Liberty is a DIY project

A recording from my HCPP 2016 talk. In previous years I had a talk about why I think Liberty is a DIY project - that it’s a personal responsibility of each and every one of us. Then I had two presentations about hacking the biology of our bodies and brain. This talk is continuation of all this work - how does liberty tie to our health, mental and physical performance? What are some of the best hacks to be more free, improve your brain and bodily function?

Slides are also available

Make sure to come to Liberate! - Hackers Congress Paralelní Polis in Prague, I have something even more epic and you wouldn’t believe what kind of speakers will be there. This is for me the best conference there is with no close second.

22:00

Liberty is a DIY project

A recording from my HCPP 2016 talk. In previous years I had a talk about why I think Liberty is a DIY project - that it’s a personal responsibility of each and every one of us. Then I had two presentations about hacking the biology of our bodies and brain. This talk is continuation of all this work - how does liberty tie to our health, mental and physical performance? What are some of the best hacks to be more free, improve your brain and bodily function?

Slides are also available

Make sure to come to Liberate! - Hackers Congress Paralelní Polis in Prague, I have something even more epic and you wouldn’t believe what kind of speakers will be there. This is for me the best conference there is with no close second.

May 13 2017

08:30

Bitcoin: časté otázky a odpovede

V poslednej dobe odpovedám ľuďom stále dookola na tie isté otázky o Bitcoine. To asi znamená, že o tom nie je dobrý intro zdroj. Rozhodol som sa na najčastejšie odpovedať v tomto blogu.

<!--more-->

O získavaní Bitcoinu a jeho ukladaní

Kde môžem kúpiť Bitcoin?

Ja osobne kupujem buď od kamarátov (nie, nepredávam ani nekupujem od ľudí, ktorí ma náhodne oslovia) alebo v Bitcoin automate. Tu nájdete zoznam automatov, určite budete mať jeden blízko pri sebe. Pozrite si aj poplatky. Tu je video kde ukazujem ako sa používa.

Ak to chcete robiť online, známe burzy sú Bitstamp a Kraken. Osobne ich veľmi nepoužívam, takže neviem aké verifikácie momentálne požadujú a koľko to trvá. Navyše, z niektorých bánk (napríklad Tatrabanka) nejde posielať eurá na bitcoinové burzy. Preto preferujem hotovosť.

Akú peňaženku používaš?

Na ukladanie úspor (všetko, čo je viac ako by som si zobral so sebou v peňaženke večer do mesta) používam Trezor, na mobile používam breadwallet.

A čo peňaženka XYZ alebo burza ABC?

Neviem, nesledujem to natoľko podrobne, že by som poznal aktuálny stav a bezpečnosť všetkých peňaženiek. Treba sa popýtať.

Ako platiť Bitcoinom bežné veci?

Služba bitwala umožňuje posielanie peňazí na klasické bankové účty pomocou SEPA prevodov. Ak chcete pridať variabilný symbol, dajte payment reference v tvare /VS1234/SS/KS (v tomto prípade bude variabilný symbol 1234 a špecifický a konštantný symbol prázdne).

Druhá možnosť je požiadať o platobnú kartu, ktorou sa dá platiť. Bitwala tiež vydáva prepaid karty, zaujímavou alternatívou je Xapo. Rozdiel je ten, že pri Bitwala sa karta zmení na eurá v čase dobitia, pri Xapo v čase platby.

Zaujímavou fičurkou je tiež objednávanie z Amazonu cez službu Purse, pretože umožňuje platbu so zľavou. Finta je v tom, že sú ľudia, ktorí dostávajú rôzne gift karty, ale radšej by Bitcoiny. Takže si vytvoríte na Amazon-e wishlist, ktorý vám potom niekto objedná a zaplatí a vy zaplatíte Bitcoinami. Služba nepodporuje amazon.de, ale amazon.co.uk a amazon.com sú podporované.

Ako zmením BTC za inú kryptomenu alebo opačne?

Jednoducho a bez registrácie cez shapeshift, pre väčšie množstvá lacnejšie cez burzu. Aktuálne neviem odporučiť altcoin burzu, ktorá by bola bezpečná, lebo to nesledujem.

Nejaké ďalšie odporúčania ohľadom bezpečnosti?

Nikdy nenechávajte peniaze na burze. Žiadna burza nie je bezpečná. Ak chcete na burze kúpiť alebo predať, tak to tam pošlite, spravte transakciu a pošlite von.

Váš počítač a mobil nie je bezpečný. Nie, ani keď máte antivírus a updaty. Na čokoľvek, čo vám bude ľúto si kúpte hardvérovú peňaženku.

O investovaní do Bitcoinu

Čo myslíš, pôjde Bitcoin teraz hore? Môže spadnúť?

Neviem. Moja magická guľa (titulný obrázok) nie je o nič lepšia ako vaša alebo kohokoľvek iného.

Oplatí sa teraz investovať?

O mojom postoji k investovaniu do Bitcoinu a stratégii som spravil túto prednášku, o celkovej mojej investičnej stratégii tento podcast.

Oplatí sa minovať Bitcoin?

Nie

Iné kryptomeny

Poznáš (nová kryptomena)?

Pravdepodobne nie, kryptomien je momentálne toľko, že ich nemám v pláne sledovať až kým nebudú veľmi známe. Zaujímajú ma inovatívne kryptomeny, ktoré prinášajú čokoľvek nové, ale vo väčšine prípadov je moja odpoveď “Bitcoin je lepší”. Viac informácií o tom prečo je to tak v tomto podcaste.

Investuješ do nejakých iných kryptomien ako Bitcoinu?

Kúpil som si na hranie nejaké Ethery a nejaké Monero. Najmä preto aby som sa s nimi naučil robiť. Žiadne iné v čase písania tohto blogu nemám. Ak máte čas to sledovať a zaoberať sa tým, kľudne sa hrajte alebo špekulujte, odporúčam len do sumy, ktorú nechcete prerobiť.

Oplatí sa minovať iné kryptomeny?

Neviem, nerobím to. Zatiaľ je moja skúsenosť taká, že som sa minovanie naučil, ale vždy je jednoduchšie a z dlhodobého pohľadu profitabilnejšie menu kúpiť ako ju ťažiť.

Akú peňaženku odporúčaš na kryptomenu XYZ?

Neviem, lebo pravdepodobne nepoužívam kryptomenu XYZ. Vybral by som si oficiálnu peňaženku projektu. A dávajte si pozor na bezpečnosť počítača.

Počul si o OneCoin?

Je to podvod. Vždy keď vám niekto sľubuje rozprávkové výnosy a budúcnosť platenia, je to podvod.

Zdroje a ďalšie štúdium

Vieš o nejakých dobrých zdrojoch na úvod?

Môžeš prísť spraviť prednášku o Bitcoine pre moju školu/firmu/konferenciu/… ?

Prednášok o Bitcoine som urobil toľko, že mi nepríde ako dobré využitie môjho času robiť ďalšiu. Kľudne si nejakú nahratú spoločne vo firme, škole a podobne pozrite na projektore. Zoznam mojich prednášok je tu, ak si neviete vybrať, táto úvodná je celkom OK. Bitcoinu, peniazom, budúcnosti a podobne sa venujem často v mojom podcaste.

Ak chcete naozaj zaujímavú prednášku z iného pohľadu ako robím štandardne, napíšte mi ponuku, ako odmenu beriem Bitcoiny aj iné kryptomeny alebo zlaté mince. Možno ma ukecáte aj na eurá, ak ich bude dosť. :)

Je Ethereum budúcnosť?

Neviem. Osobne Ethereum považujem za skvelý projekt, dokonca málokto vie, že Vitalik chvíľu bol u nás v Progressbare v Bratislave, tak som s ním strávil nejaký čas a myslím si, že je technologický génius.

Čo sa týka Etherov ako meny, nemyslím si, že je to dobrá mena sama o sebe, myslím si, že je to token na platenie za služby tej siete (asi ako “cestovný lístok v MHD”, tiež si ich nekúpim sto na investíciu do budúcnosti). Problém je, že je to sieť pomerne drahá, takže si myslím, že to, čo sa stane pôjde dvomi vetvami:

Rootstock je implementácia Ethereum technológie nad Bitcoin blockchainom ako tzv. sidechain. Trošku zložiteješie vysvetliť, ale v praxi sa to dá predstaviť ako druhý chain, ktorý vie interagovať s Bitcoinovou sieťou (posielať skutočné Bitcoiny namiesto etherov), ale nezahlcuje Bitcoin blockchain smart contract transakciami. Myslím si, že toto je oveľa užitočnejší use-case ako Ethereum samotné, pretože dokáže interagovať s Bitcoin sieťou, ktorá je väčšia (a teda network effect je väčší).

Privátne / alternatívne blockchainy. Tým, že ether transakcie majú dosť nepredikovateľnú reálnu cenu, pre mnoho aplikácií bude výhodnejšie postaviť si vlastný chain. Ak ste zaregistrovali informácie o Ethereum Enterprise Alliance, tak väčšina tých firiem tam nie je preto, že by chceli stavať na Ethereum sieti, ale preto, že si zoberú technológiu na ktorej je to postavené a postavia si vlastný chain, ktorý bude “lacnejší”. To je v konečnom dôsledku dobré aj pre Ethereum samotné (nebude zaspamované toľkými transakciami).

Poznámka: Myslím si, že permissioned chains sú hlúposť, najdôležitejšia inovácia blockchainu je to, že umožňuje kooperovať ľuďom, ktorí si navzájom neveria. Ak treba niekoho do siete “pustiť”, je lepšia centralizovaná databáza.

Týmto smerom ide aj Hyperledger

Ďalší dôvod, prečo si myslím, že Ethereum je fajn technológia, ale nemám až tak rád Ethereum sieť je ten hard fork. Som veľmi rád, že ho urobili, pretože ukázali že to nie je katastrofa a že sa to dá ustáť. To ma nabíja nádejou, že to v pohode dá aj Bitcoin a akýkoľvek blockchain, ktorý sa pre to rozhodne a užívatelia si vyberú pre nich ten lepší chain.

Každopádne tie dôvody sa mi nepáčia. Toto je na webe Ethereum, hneď prvý odstavec:

Ethereum is a decentralized platform that runs smart contracts: applications that run exactly as programmed without any possibility of downtime, censorship, fraud or third party interference.

Ale ten fork bol práve “third party interference” do existujúceho kontraktu. Neodsudzujem Vitalika, že sa tak rozhodol, ja osobne neviem, čo by som spravil, ale po tom forku mať ako prvý odstavec napísané toto chce dosť odvahu. Neviem, či sa niekedy nerozhodnú pre ďalší bail-out.

Sú ICOs/konkrétne kryptomeny/Bitcoin bezpečné?

Bitcoin podľa mňa je do veľkej miery bezpečný. Prečo to tak je? Ak sa niekomu podarí ukradnúť Bitcoiny, odmena je niekde na úrovni miliárd dolárov, kým si to niekto všimne. To znamená, že útočníkom sa oplatí investovať určite milióny až miliardy dolárov do hľadania bezpečnostnej zraniteľnosti. V tomto rozpočte sa už dá robiť aj vlastný hardvér a podobne. Bitcoin je najväčší bug bounty program na svete. Trochu o tom viem, keďže som zakladateľom Hacktrophy, čo je bug bounty program pre etických hackerov. Myšlienka je taká, že firmy môžu odmeniť ľudí za nájdenie a nahlásenie (teda nie zneužitie) zraniteľnosti.

Pri Bitcoine je tá bounty rádovo vyššia ako akákoľvek iná etická bounty. Samozrejme, útočník by musel bezpečnostnú chybu zneužiť, čo je opak etického hackovania, ale ekonomické motivácie fungujú veľmi podobne (rozdiel je ten, že neetický hacker musí zarátať riziko odhalenia a potrestania, ktoré je v tomto prípade pomerne vysoké a reputačné riziko, kdežto pri etickom bug bounty programe má reputačný zisk a žiadne riziko potrestania).

Súvisí to s Ethereum a s ICOs a s tým hard forkom, ktorý som spomínal v predchádzajúcej otázke tak, že tie ICOs (alebo kryptomeny všeobecne) patria medzi najväčšie bug bounty programy na svete.

Andreas to vysvetľuje tu, veľmi odporúčam

Zaujímavý pohľad je potom na bail-out. Bitcoin vznikol na protest proti bail-outom, Satoshi napísal do prvého bloku toto:

The Times 03/Jan/2009 Chancellor on brink of second bailout for banks

To, čo urobil Vitalik s forkom Etherea je v podstate bailout. Ak teda ľudia spúšťajú ICOs a kryptomeny, vyzbierajú za pár minút niekoľko miliónov dolárov na kóde, ktorý neprešiel žiadnym rozumným bezpečnostným auditom, odohrá sa ten bezpečnostný audit po spustení. A ak sa stane niečo podobné ako pri The DAO, kedy niekto nájde dieru a zneužije ju a získa tak množstvo hodnotných tokenov, na ktorých môže zbohatnúť, je veľká šanca, že Vitalik zase takú dieru bailoutne pomocou rozdelenia siete (tzv. hard forku).

Nie je to katastrofa a môžeme polemizovať, čo je horšie, ale kupovať nové tokeny, ktoré za sebou nemajú niekoľkoročný bezpečnostný audit je podľa mňa riziko, o ktorom je dobré vedieť. A prosím, nezneužívajte diery, nahlasujte ich, je vždy dobré byť na správnej strane histórie.

Prečo Bitcoin a iné kryptomeny teraz tak rastú?

Dôvodov je viacero. Kryptomeny sa dostávajú do povedomia. Bitcoin je najstaršou z nich. Vďaka tzv. sieťovým efektom rastie hodnota siete kvadraticky s počtom uzlov. Je to dané tým, že užitočnosť platobného systému je daná možnými prepojeniami medzi jednotlivými užívateľmi siete. Ak sa pridá do siete jeden užívateľ, užitočnosť siete narastie výrazne, pretože zrazu s týmto užívateľom siete môže celý zvyšok siete robiť transakcie. Veľká časť je teda prirodzený exponenciálny rozvoj platobnej siete. Táto zákonitosť je známa pod názvom Metcalfe-ov zákon a bola prvýkrát popísaná pre telekomunikačné siete. Predstavte si napríklad, že si kúpite fax. Ak ho máte sami, je to úplne zbytočné zariadenie. Ak ste dvaja, môžete si navzájom vymieňať dokumenty. Ak sa pridá ďalší človek, môže si dokumenty vymieňať so všetkými užívateľmi, ktorí sú v sieti zapojení. Tento rozvoj je zo začiatku pomalý, ale v momente, keď má fax už skoro každý, jeho užitočnosť stúpa.

Druhým dôvodom je niečo čo sa volá Lindy efekt - životnosť vecí, ktoré nepodliehajú skaze je priamo úmerná veku. Príkladom je najnovší iPhone. Je na trhu niečo vyše rok a predpokladáme, že o rok bude úplne nahradený iným modelom a o dva roky sa už ani nebude dať jednoducho kúpiť. Zato napríklad stolička, ktorá existuje minimálne 2000 rokov bude pravdepodobne existovať ďalších 2000 rokov. Na Bitcoin Lindy efekt vplýva tak, že je to najstaršia kryptomena. Kedysi ľudia ignorovali Bitcoin ako experiment. Ale keď už je na trhu osem rokov, očakávame, že je to niečo, čo s nami istú dobu ostane. A toto očakávanie sa premieta do ceny.

Ďalším dôvodom je samozrejme špekulácia. Ľudia si uvedomili, že možno premeškali životnú šancu rýchlo zbohatnúť a chcú veriť, že ešte nie je neskoro. Stúpajúca hodnota Bitcoinu im túto vieru posilňuje a prináša do systému ďalších ľudí. To, ako to dopadne samozrejme nevieme dopredu povedať.

A posledným dôvodom je miznúce bankové tajomstvo a nedôvera v klasický štátom regulovaný finančný systém. Posledné roky na celom svete končí bankové tajomstvo, štáty vyhlasujú vojnu proti hotovosti a uchovávanie hodnoty v Bitcoine je účinný spôsob ako sa proti týmto zmenám brániť. Zároveň platí, že čím viac ľudí sa bráni, tým vyššiu hodnotu má Bitcoin. Medzi regulácie, pred ktorými chráni Bitcoin a iné kryptomeny patrí medzinárodná dohoda OECD CRS a americké pravidlá FATCA, ktoré zabezpečujú to, že banky musia hlásiť zostatky na účte a dôležité zdaniteľné udalosti krajinám, v ktorých je držiteľ účtu daňovým rezidentom. To v praxi znamená, že skrývanie majetku na off-shore bankových účtoch nie je tak jednoduché ako kedysi. Samozrejme, bankový systém pre majetnejších klientov našiel rôzne riešenia, ale pre väčšinu ľudí, ktorým na bankovom tajomstve záleží je Bitcoin oveľa bezpečnejšie a efektívnejšie riešenie.

Prečo klesá pomer trhovej kapitalizácie Bitcoinu voči ostatným kryptomenám?

Dôvody sú dva. V prvom rade, ľudia by veľmi radi videli zisky, aké boli možné pri Bitcoine a veria, že pri iných kryptomenách mohlo prísť k rovnakému rastu. A tak špekulujú s pochopiteľným cieľom zarobiť.

Druhým dôvodom sú problémy so škálovaním Bitcoinu a niektoré vlastnosti alternatívnych kryptomien. Špecifické dôvody pre jednotlivé kryptomeny sú tieto:

Litecoin - má nižšie transakčné poplatky a škáluje lepšie ako Bitcoin. Bitcoin momentálne nie je vhodný na malé platby (napríklad na platbu v kaviarni) a Litecoin túto úlohu pomerne dobre spĺňa. Zároveň je po Bitcoine druhou najstaršou kryptomenou, takže s ňou ľudia majú skúsenosti a táto kryptomena má pomerne dobrú technologickú infraštruktúru - peňaženky, zmenárne, riešenia pre obchodníkov.

Monero - Bitcoin sa často prezentuje ako anonymná kryptomena. To je však pravda iba čiastočne. Pri Bitcoine neexistuje prihlasovacie meno a heslo alebo niečo, čo by priamo identifikovalo majiteľa účtu. Bitcoinové adresy vyzerajú ako náhodné zhluky písmen a číslic. Okrem toho väčšina užívateľov používa pre každú platbu inú adresu. Na druhej strane všetky transakcie sú plne transparentné a všetci vidia z ktorých účtov sa posielali Bitcoiny. V tzv. blockchain databáze, kde sa uchovávajú transakcie je možné vidieť kto, komu a koľko Bitcoinov poslal. Odosielateľ a príjemca sú identifikovaní len Bitcoin adresou, ale ak je užívateľ nejakým spôsobom identifikovaný, dá sa za istých okolností sledovaním pohybov peňazí zistiť o koho sa jedná. Tento problém rieši napríklad mena Monero (okrem nej trochu menej dokonale aj Zcash alebo DASH). Pomocou šikovných kryptografických protokolov autori vymysleli spôsob ako vo verejnej databáze transakcií ukryť odosielateľa, prijímateľa aj sumu. Monero teda funguje veľmi podobne ako Bitcoin, ale transakcie nie sú verejne dohľadateľné.

Ethereum - Ethereum umožňuje vytváranie nových mien a dokonca aj zložitejších decentralizovaných aplikácií. Predstavte si napríklad notársky úrad, kataster, sharing economy aplikáciu alebo stávkovú spoločnosť, ktorá nemá žiadnu centrálnu autoritu. Funguje bezpečne a len na základe dohody používateľov. Práve možnosť vytvárať ďalšie kryptomeny pomocou tzv. Initial Coin Offerings nad Ethereum vzrastá hodnota samotného Etherea. Predstavte si, že prídete do supermarketu, kde si môžete kúpiť podiel na firmách alebo množstvo iných technologických hračiek, ktoré sú teraz v móde. Ale platiť sa dá iba pomocou jednej meny Ethereum. Znamená to, že celá ekonomika tohto obchodu zvyšuje hodnotu Etherea ako výmenného prostriedku.

Nie je volatilita problém?

Volatilita môže a nemusí byť problém, závisí od toho, čo chcete s kryptomenou robiť.

Je pravda, že ceny tovarov a služieb denominované v BTC sa menia aj niekoľkokrát denne. Preto väčšina obchodníkov nepoužíva Bitcoin ako účtovnú jednotku a ceny určuje v inej účtovnej jednotke. Napríklad aj v Paralelní Polis v Prahe - Bitcoin kaviarni a coworking priestore sa platí síce iba kryptomenami, ale ceny sú určené v českej korune, aj keď českú korunu na platbu nepoužívajú.

Dôležité je uvedomiť si, že volatilita nie je nutne nevýhodou a naopak príliš veľká snaha stabilizovať cenovú hladinu môže mať fatálne následky, ako sme sa poučili v prípade Soros vs. Britská centrálna banka v roku 1992.

O tom ako sa dá Bitcoin použiť aj v prostredí cenovej volatility na súkromné účely, ale aj vo firme a navyše z tejto volatility ťažiť si môžete pozrieť moju prednášku o Bitcoine ako úložisku hodnoty.

Aké sú ešte výhody a nevýhody krypto mien?

Výhodou väčšiny kryptomien je decentralizácia spoločnosti. Prestáva existovať rozdelenie medzi “bankármi” a ostatnými. Každý užívateľ v Bitcoin sieti má rovnaké práva a povinnosti. Centrálne banky už nie sú potrebné.

To môžu niektorí ľudia vnímať ako nevýhodu, niekto iný zase ako výhodu. Väčšinou to závisí na presvedčení ľudí - je manipulácia a stabilizácia cenovej hladiny dobrá alebo zlá? Sú ľudia, ktorí si na ňu zvykli a pre nich táto vlastnosť kryptomien je jednoznačne nevýhodou. Iní ľudia preferujú iné vlastnosti a nemanipulovateľnosť menovej zásoby považujú za výhodu.

Potrebujú kryptomeny regulácie alebo uznanie štátov?

Nie. Regulácia je minimálne neúčinná, niekedy dokonca pomáha kriminálnikom. Štáty si musia uvedomiť, že kryptomeny sú mimo ich jurisdikciu. Kryptomena neexistuje na území žiadneho štátu ani teritória. Kryptomena sa nezačne správať inak ak ju niektorá krajina zreguluje. Momentálne sa štáty snažia regulovať najmä nákup a predaj kryptomien, ktoré pod ich jurisdikciu spadajú. Tu je ale dôležité si uvedomiť, že kriminálnici nebudú slepo nasledovať reguláciu. Je to podobné ako s reguláciou výbušnín - tá sa týka obyčajných ľudí, ale terorista si nepôjde pýtať povolenie na štátny úrad.

Účtovníctvo je voči kryptomenám neutrálne. Účtujú sa príjmy a výdavky, bez ohľadu na to ako boli zaplatené. V tomto prípade môžu štáty účtovanie zjednodušiť v tom, že presne špecifikujú ako sa daná platba má zaúčtovať, čo stačí ako doklad o úhrade a podobne. Podstatný je ale daňový doklad o dodanom produkte a službe, nie spôsob platby. Štáty sa síce snažia niektoré typy platieb ako napr. hotovosť regulovať a toto môže byť v prípade účtovníctva problém aj pri kryptomenách.

Vo všeobecnosti snaha zregulovať daňové aspekty kryptomien nepovedie k zvýšeným daňovým výberom ani k zabráneniu kriminality. Regulácie nasledujú iba aktéri v klasickej ekonomike, čierna a šedá ekonomika sa o regulácie viac-menej nezaujíma a teda akákoľvek regulácia sa týka iba tých, ktorí sa rozhodli participovať na oficiálnom štátom regulovanom trhu. Práve preto môže mať regulácia opačný efekt - vytlačí ekonomických aktérov, ktorí by inak fungovali v klasickej regulovanej ekonomike za hranu, na čierny trh.

08:30

Bitcoin: časté otázky a odpovede

V poslednej dobe odpovedám ľuďom stále dookola na tie isté otázky o Bitcoine. To asi znamená, že o tom nie je dobrý intro zdroj. Rozhodol som sa na najčastejšie odpovedať v tomto blogu.

<!--more-->

O získavaní Bitcoinu a jeho ukladaní

Kde môžem kúpiť Bitcoin?

Ja osobne kupujem buď od kamarátov (nie, nepredávam ani nekupujem od ľudí, ktorí ma náhodne oslovia) alebo v Bitcoin automate. Tu nájdete zoznam automatov, určite budete mať jeden blízko pri sebe. Pozrite si aj poplatky. Tu je video kde ukazujem ako sa používa.

Ak to chcete robiť online, známe burzy sú Bitstamp a Kraken. Osobne ich veľmi nepoužívam, takže neviem aké verifikácie momentálne požadujú a koľko to trvá. Navyše, z niektorých bánk (napríklad Tatrabanka) nejde posielať eurá na bitcoinové burzy. Preto preferujem hotovosť.

Akú peňaženku používaš?

Na ukladanie úspor (všetko, čo je viac ako by som si zobral so sebou v peňaženke večer do mesta) používam Trezor, na mobile používam breadwallet.

A čo peňaženka XYZ alebo burza ABC?

Neviem, nesledujem to natoľko podrobne, že by som poznal aktuálny stav a bezpečnosť všetkých peňaženiek. Treba sa popýtať.

Ako platiť Bitcoinom bežné veci?

Služba bitwala umožňuje posielanie peňazí na klasické bankové účty pomocou SEPA prevodov. Ak chcete pridať variabilný symbol, dajte payment reference v tvare /VS1234/SS/KS (v tomto prípade bude variabilný symbol 1234 a špecifický a konštantný symbol prázdne).

Druhá možnosť je požiadať o platobnú kartu, ktorou sa dá platiť. Bitwala tiež vydáva prepaid karty, zaujímavou alternatívou je Xapo. Rozdiel je ten, že pri Bitwala sa karta zmení na eurá v čase dobitia, pri Xapo v čase platby.

Ako zmením BTC za inú kryptomenu alebo opačne?

Jednoducho a bez registrácie cez shapeshift, pre väčšie množstvá lacnejšie cez burzu. Aktuálne neviem odporučiť altcoin burzu, ktorá by bola bezpečná, lebo to nesledujem.

Nejaké ďalšie odporúčania ohľadom bezpečnosti?

Nikdy nenechávajte peniaze na burze. Žiadna burza nie je bezpečná. Ak chcete na burze kúpiť alebo predať, tak to tam pošlite, spravte transakciu a pošlite von.

Váš počítač a mobil nie je bezpečný. Nie, ani keď máte antivírus a updaty. Na čokoľvek, čo vám bude ľúto si kúpte hardvérovú peňaženku.

O investovaní do Bitcoinu

Čo myslíš, pôjde Bitcoin teraz hore? Môže spadnúť?

Neviem. Moja magická guľa (titulný obrázok) nie je o nič lepšia ako vaša alebo kohokoľvek iného.

Oplatí sa teraz investovať?

O mojom postoji k investovaniu do Bitcoinu a stratégii som spravil túto prednášku, o celkovej mojej investičnej stratégii tento podcast.

Oplatí sa minovať Bitcoin?

Nie

Iné kryptomeny

Poznáš (nová kryptomena)?

Pravdepodobne nie, kryptomien je momentálne toľko, že ich nemám v pláne sledovať až kým nebudú veľmi známe. Zaujímajú ma inovatívne kryptomeny, ktoré prinášajú čokoľvek nové, ale vo väčšine prípadov je moja odpoveď “Bitcoin je lepší”. Viac informácií o tom prečo je to tak v tomto podcaste.

Investuješ do nejakých iných kryptomien ako Bitcoinu?

Kúpil som si na hranie nejaké Ethery a nejaké Monero. Najmä preto aby som sa s nimi naučil robiť. Žiadne iné v čase písania tohto blogu nemám. Ak máte čas to sledovať a zaoberať sa tým, kľudne sa hrajte alebo špekulujte, odporúčam len do sumy, ktorú nechcete prerobiť.

Oplatí sa minovať iné kryptomeny?

Neviem, nerobím to. Zatiaľ je moja skúsenosť taká, že som sa minovanie naučil, ale vždy je jednoduchšie a z dlhodobého pohľadu profitabilnejšie menu kúpiť ako ju ťažiť.

Akú peňaženku odporúčaš na kryptomenu XYZ?

Neviem, lebo pravdepodobne nepoužívam kryptomenu XYZ. Vybral by som si oficiálnu peňaženku projektu. A dávajte si pozor na bezpečnosť počítača.

Počul si o OneCoin?

Je to podvod. Vždy keď vám niekto sľubuje rozprávkové výnosy a budúcnosť platenia, je to podvod.

Zdroje a ďalšie štúdium

Vieš o nejakých dobrých zdrojoch na úvod?

Môžeš prísť spraviť prednášku o Bitcoine pre moju školu/firmu/konferenciu/… ?

Prednášok o Bitcoine som urobil toľko, že mi nepríde ako dobré využitie môjho času robiť ďalšiu. Kľudne si nejakú nahratú spoločne vo firme, škole a podobne pozrite na projektore. Zoznam mojich prednášok je tu, ak si neviete vybrať, táto úvodná je celkom OK. Bitcoinu, peniazom, budúcnosti a podobne sa venujem často v mojom podcaste.

Ak chcete naozaj zaujímavú prednášku z iného pohľadu ako robím štandardne, napíšte mi ponuku, ako odmenu beriem Bitcoiny aj iné kryptomeny alebo zlaté mince. Možno ma ukecáte aj na eurá, ak ich bude dosť. :)

May 03 2017

08:30

Prečo som sa rozhodol začať robiť podcast a ako na to

Ako ste si iste mnohí všimli, rozhodol som sa robiť podcast. V tomto blogu píšem o mojich dôvodoch, technológiách, ktoré na to používam a skúsenostiach.

<!--more-->

Prečo podcast?

Moja pôvodná motivácia pre vytvorenie podcastu bola, že som sa vrátil z konferencie, na ktorej bolo množstvo zaujímavých informácií a nechcelo sa mi o nich rozprávať každému môjmu kamarátovi zvlášť. Zároveň podcasty rád počúvam a nie vždy čítam blogy - podcasty sa dajú počúvať počas cestovania, v aute, na bicykli, vo vlaku, MHD a lietadle. Je to zároveň trochu iný typ zážitku ako čítať blogy (aj keď stále si myslím, že píšem trochu lepšie ako rozprávam).

Zároveň mi to umožňuje jednoducho urobiť rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Pre mňa ideálny hosť je taký, s ktorým si sadnem, rozprávam sa o veciach, ktoré ma zaujímajú a akurát si to popri tom nahrávame.

Dodatočnou motiváciou je moja snaha vyhlásiť “bankrot na stretnutia”. Zistil som, že trávim príliš veľa času na stretnutiach s ľuďmi namiesto vytvárania. A druhé zistenie je, že väčšine ľudí opakujem dookola to isté, pretože väčšina ľudí má podobné problémy - či už súkromné alebo profesionálne. V snahe získať nejaký kreatívny čas na vytváranie riešení všetkých týchto problémov som sa rozhodol tieto témy neopakovať dookola každému, s kým sa chcem o nich porozprávať.

Myslím si, že myšlienky samotné podľahli exponenciálnemu vývoju ako ho popisuje Peter Diamandis (Digitalization, Deception, Disruption, Demonetization, Dematerialization, Democratization). Vďaka digitalizácii tlačiť každý deň informácie z dreva a fyzicky ich rozposielať nedáva zmysel. Prišli nové médiá (blogy, podcasty). Informácií je toľko, že došlo k demonetizácii - málokto chce za informácie samotné platiť. A prakticky ktokoľvek má prístup k informáciám, ak má prístup na Internet. Informácie samotné nie sú len pre elity, sú dostupné každému. Preto si moje myšlienky a informácie nechcem nechať pre seba, chcem sa o ne podeliť. Pre Slovenčinu som sa rozhodol preto, lebo veľa ľudí má k zaujímavým a dôležitým informáciám ďaleko kvôli jazykovej bariére. Myslím, že na Slovensku (a v Čechách) môžu mať vybrané myšlienky najväčší dopad. Nemám pocit, že niektoré informácie a nápady treba hovoriť len vybraným ľuďom v zatvorených mítingrúmoch. Takže preto podcast - aby som informácie šíril iba raz a ušetrený čas využil na tvorbu nových produktov, služieb, nápadov a podobne, ktoré sa tak ľahko šíriť zatiaľ žiaľ nedajú.

Čo z toho mám ja?

Momentálne je to experiment. Kedysi som začal písať prvý československý magazín na Internete (Netáčik). Nemal som za tým žiadnu schému, ktorá by mi zarábala peniaze, chcel som si vyskúšať novú technológiu a šíriť myšlienky. Neskôr mi v tom pomohol jeden z prvých poskytovateľov pripojenia na Internet, ktorý si uvedomil, že pridávať prístup na Internet nemá význam, keď tam nie je obsah, ktorý by našincov zaujímal.

Momentálne to robím najmä preto, že si chcem vyskúšať technológie, chcem byť schopný ľuďom, ktorí sa ma niektoré veci pýtajú poslať linku na podcast a tým vybaviť niektoré otázky, ktoré dostávam. Ale hlavne je to o budovaní určitého “kmeňa”. Vďaka podcastu sa mi podarilo spojiť (sa) s ľuďmi, ktorých zaujímajú podobné témy ako mňa.

Myslím si, že jedna z najťažších vecí, ktorej čelíme je zmena rozmýšľania. Rozmýšľanie prirodzene konverguje k zabehaným myšlienkovým pochodom a zmeniť to je veľmi náročné. Chcem žiť v komunite ľudí, ktorí rozmýšľajú inak a zaujímajú sa o nové spôsoby riešenia vecí.

“Budúcnosť je už tu, len nie je rovnomerne distribuovaná.” - William Gibson

Podcastom nechcem ani veľmi predávať produkty, ktoré robím. Venujem sa biohackingu, ale nemám vám čo predať. Na druhej strane chcem, aby ľudia okolo mňa boli produktívnejší, zdravší a šťastnejší. Prečo? Lebo potom sa budem mať lepšie aj ja. Uvedomujem si, že spoločnosť ľudí okolo mňa ma ovplyvňuje.

Na druhej strane neverím v celospoločenskú zmenu formou top-down zmien. Viem, že nevyriešim problémy, ktoré sa ma netýkajú, nemám na to energiu ani chuť. Som zástancom zmeny nás - chcem dosiahnuť takú zmenu, ktorú môžem urobiť sám, s pomocou hostí, s pomocou širšej komunity, v ktorej sa pohybujem. Zároveň nechcem zachrániť celý svet, lebo viem, že na to nemám dostatok energie. Zaujíma ma komunita, v ktorej sa pohybujem. A tá sa dá meniť dvoma spôsobmi - výberom jej členov a pomáhaním existujúcim členom.

Ja z toho mám to, že tento podcast spôsbuje obidve tieto veci - pomáham ľuďom, ktorých mám vo svojom blízkom aj širšom okolí, zmeniť pohľad na svet, vidieť veci, ktoré väčšinou nevidíme. A taktiež do svojho okolia takto privolávam veľa zaujímavých ľudí, ktorí nás všetkých môžu obohatiť.

Ak by ste chceli vedieť, koľko ľudí podcast počúva, pravdupovediac netuším. Keď tu bol jeden z hostí, snažil som sa urobiť kvalifikovaný odhad, dostal som sa k nejakým číslam, ale keďže netuším, kto podcast dopočúval do konca, neviem ako to vyhodnotiť. A je mi to jedno. Moja miera úspechu je takáto - ak za dve hodiny dokážem urobiť niečo, čo ma ochráni pred iným dvojhodinovým mítingom, kde niekomu niečo vysvetľujem, som na nule alebo v jemnom pluse (ak je to podcast s hosťom, väčšinou sa dozviem veľa vecí aj ja). Každý ďalší poslucháč je bonus.

Technológie a konkrétny postup vytvorenia podcastu

Ako teda podcast vzniká? Najprv je krátka príprava (či už sám alebo s hosťom), kde si do Evernote píšem čo chcem podcastom povedať, akým témam sa chcem venovať a tak. Toto väčšinou vzniká na cestách, v sprche (zapisujem až keď vyleziem:) alebo len tak, keď ma niečo napadne. Momentálne mám rozpracovaných sedem podcastov, ktoré chcem niekedy natočiť, ku každému postupne pridávam poznámky a nápady.

Samotná realizácia: Do USB portu strčím Samsung Meteor Mic, spustím Camtasia. Nahrávam audio aj video (video ide z obyčajnej web kamery na notebooku). Ak mám možnosť, video nahrávam aj na iPhone so stojanom a potom ich zosynchronizujem (old-skúl tlesknutím a manuálnym posunutím). V Camtasia podcast aj zostrihám (väčšinou je tam strihania málo, s väčšinou hostí to dáme na prvý šup).

Potom vyexportujem video, preženiem ho cez Auphonic, čo je platená služba ktorá spracuje zvuk - odstráni šum, nastaví správne levels a podobne. Dve hodiny audia skonvertuje zadarmo. Videa sa nechytá ani ho nerecoduje, pracuje iba s audiom. Funguje pomerne magicky bez toho, aby som musel krútiť točítkami a niečo kalibrovať a podobne. Zároveň konvertuje formáty, uploaduje na youtube a podobne. Výsledkom je MP3 a video (u mňa na disku a na YouTube).

Ako ste si možno všimli, obraz nie je žiadna nádhera, väčšinou je tam niekoľko tvárí, ktoré sa navzájom rozprávajú a niekedy je to dokonca video z webkamery, ktoré nie je ani HD. Predpokladám, že nikto sa nechce pozerať na moju tvár hodinu ako otvára ústa. Robím to preto, že veľa ľudí nechápe čo je podcast, prípadne si to jednoducho chce pozrieť na YouTube. Na druhej strane aspoň nejaké video je lepšie ako čierna obrazovka, takže videu nedávam až takú váhu, ale myslím si, že je fajn, keď tam je.

Keď je video na YouTube, napíšem text na web, zdieľam ho na sociálnych sieťach (na to používam MeetEdgar a HootSuite), vo Facebook skupinách ktoré majú niečo s témou, ktorej sa venujem. Pošlem e-mail ľuďom, ktorí sú prihlásení na odber noviniek. Na to používam zatiaľ free verziu MailChimp. V newsletteri sa snažím dodať nejaký aktuálny kontext, ktorý nie je na blogu ani v podcaste, občas nejakú zaujímavú linku, ale maily posielam len keď je nové vydanie podcastu, aby mailov nebolo priveľa. Ľudia tak získajú aj niečo navyše, k čomu sa nedostane nikto iný, kto ma sleduje a tak majú dôvod ostať prihlásení v newsletteri a občas možno aj správu forwardnúť svojim známym.

Môj CMS systém s vypublikovaním podcastu automaticky updatne RSS feed, ktorý používa iTunes, takže podcast uvidia ľudia v podcast appkách. Občas zaplatím na Facebooku lookalike kampaň pre ľudí, ktorí sú podobní tým, ktorí na môj web už chodia. Budget je väčšinou 7-14€ (jedno euro na deň, buď sedem alebo štrnásť dní).

Veľa ľudí so mnou polemizuje na tému dĺžky podcastu. Majú radšej kratšie podcasty a články. Ja mám rád dlhšie články a dlhšie podcasty. Nie všetko sa dá pretaviť do krátkej “TEDx” prednášky. Niektoré koncepty sú zložitejšie ako jeden srdcervúci príbeh a tri “take-aways”. Ja osobne chcem ísť radšej do hĺbky, nechcem postovať iba linky na iné zdroje, v nich sa človek zacyklí. Zaujíma ma prax a realita. Odpoveď pre ľudí, ktorí majú radi kratšie podcasty je - počúvajte kratšie podcasty, ale to nebudú tie, ktoré robím ja.

A potom je tu spätná väzba od ľudí. Pozitívna väčšinou prichádza súkromnými kanálmi, často s dodatočnými otázkami. To ma vždy poteší. Negatívna je väčšinou vo forme komentárov, ktoré hodnotia hosťa samotného a nie obsah (t.j. ľudia to nepočuli a majú potrebu sa vyjadriť k menu a priezvisku hosťa a prípadne k tomu, kde pracuje). Potom sú to všelijakí veľmúdri všadekomentujúci, ktorých poznáme z komentárov pod článkami. Síce pracujú úplne v inej oblasti, ale sú často rozumnejší ako odborník, ktorý sa tomu venuje full-time. Na takých mám stratégiu rýchleho vysvetlenia a potom ignorovania a blokovania. Netýka sa to samozrejme toho, keď má niekto iba iný názor, ale keď vidím, že je niekde zaseknutý a nemá v pláne rozvíjať sa, ale propagovať svoj zabetónovaný názor.

Je to aktívne vytváranie si svojej bubliny - aj pozitívnym aj negatívnym smerom. Pozitívny smer je, že ľudí, ktorí sú v mojej bubline sa snažím posunúť “vyššie”, dať im informácie a novú perspektívu. Zároveň lákam do tejto bubliny nových ľudí, som otvorený iným názorom a iným ľuďom. Ale rovnako dôležité je z tejto bubliny vyhadzovať ľudí, ktorí do nej nepatria. Nie je to nič radikálne, proste ich nesledujem na Facebooku, nevidím ich komentáre, oni nevidia moje príspevky, nevolám ich na akcie a takto dokážeme koexistovať v mieri. Nemám energiu meniť celý svet a preto mi toto príde rozumnejšie - venovať energiu pozitívnym smerom a akýchkoľvek “odsávačov” odstraňovať. To je inak aj dôvod, prečo na tomto blogu nemám komentáre (okrem toho, že sa mi ich nechcelo znovu implementovať).

Nedá sa vyhovieť každému a nemám takú ambíciu. Ak môj podcast pre vás nie je, budem rád, keď si ušetríte čas a nebudete ho počúvať. Pre tých, ktorých zaujíma, tu nájdete zoznam epizód aj možnosti prihlásenia sa na odber noviniek.

Záver

Verím, že vás tento článok zaujal. Budem rád, ak bude na slovensku viac počúvateľných podcastov, ak budete šíriť zaujímavé informácie medzi známych a ak sa vám podcast páči, zdieľajte ho medzi kamarátmi.

08:30

Prečo som sa rozhodol začať robiť podcast a ako na to

Ako ste si iste mnohí všimli, rozhodol som sa robiť podcast. V tomto blogu píšem o mojich dôvodoch, technológiách, ktoré na to používam a skúsenostiach.

<!--more-->

Prečo podcast?

Moja pôvodná motivácia pre vytvorenie podcastu bola, že som sa vrátil z konferencie, na ktorej bolo množstvo zaujímavých informácií a nechcelo sa mi o nich rozprávať každému môjmu kamarátovi zvlášť. Zároveň podcasty rád počúvam a nie vždy čítam blogy - podcasty sa dajú počúvať počas cestovania, v aute, na bicykli, vo vlaku, MHD a lietadle. Je to zároveň trochu iný typ zážitku ako čítať blogy (aj keď stále si myslím, že píšem trochu lepšie ako rozprávam).

Zároveň mi to umožňuje jednoducho urobiť rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Pre mňa ideálny hosť je taký, s ktorým si sadnem, rozprávam sa o veciach, ktoré ma zaujímajú a akurát si to popri tom nahrávame.

Dodatočnou motiváciou je moja snaha vyhlásiť “bankrot na stretnutia”. Zistil som, že trávim príliš veľa času na stretnutiach s ľuďmi namiesto vytvárania. A druhé zistenie je, že väčšine ľudí opakujem dookola to isté, pretože väčšina ľudí má podobné problémy - či už súkromné alebo profesionálne. V snahe získať nejaký kreatívny čas na vytváranie riešení všetkých týchto problémov som sa rozhodol tieto témy neopakovať dookola každému, s kým sa chcem o nich porozprávať.

Myslím si, že myšlienky samotné podľahli exponenciálnemu vývoju ako ho popisuje Peter Diamandis (Digitalization, Deception, Disruption, Demonetization, Dematerialization, Democratization). Vďaka digitalizácii tlačiť každý deň informácie z dreva a fyzicky ich rozposielať nedáva zmysel. Prišli nové médiá (blogy, podcasty). Informácií je toľko, že došlo k demonetizácii - málokto chce za informácie samotné platiť. A prakticky ktokoľvek má prístup k informáciám, ak má prístup na Internet. Informácie samotné nie sú len pre elity, sú dostupné každému. Preto si moje myšlienky a informácie nechcem nechať pre seba, chcem sa o ne podeliť. Pre Slovenčinu som sa rozhodol preto, lebo veľa ľudí má k zaujímavým a dôležitým informáciám ďaleko kvôli jazykovej bariére. Myslím, že na Slovensku (a v Čechách) môžu mať vybrané myšlienky najväčší dopad. Nemám pocit, že niektoré informácie a nápady treba hovoriť len vybraným ľuďom v zatvorených mítingrúmoch. Takže preto podcast - aby som informácie šíril iba raz a ušetrený čas využil na tvorbu nových produktov, služieb, nápadov a podobne, ktoré sa tak ľahko šíriť zatiaľ žiaľ nedajú.

Čo z toho mám ja?

Momentálne je to experiment. Kedysi som začal písať prvý československý magazín na Internete (Netáčik). Nemal som za tým žiadnu schému, ktorá by mi zarábala peniaze, chcel som si vyskúšať novú technológiu a šíriť myšlienky. Neskôr mi v tom pomohol jeden z prvých poskytovateľov pripojenia na Internet, ktorý si uvedomil, že pridávať prístup na Internet nemá význam, keď tam nie je obsah, ktorý by našincov zaujímal.

Momentálne to robím najmä preto, že si chcem vyskúšať technológie, chcem byť schopný ľuďom, ktorí sa ma niektoré veci pýtajú poslať linku na podcast a tým vybaviť niektoré otázky, ktoré dostávam. Ale hlavne je to o budovaní určitého “kmeňa”. Vďaka podcastu sa mi podarilo spojiť (sa) s ľuďmi, ktorých zaujímajú podobné témy ako mňa.

Myslím si, že jedna z najťažších vecí, ktorej čelíme je zmena rozmýšľania. Rozmýšľanie prirodzene konverguje k zabehaným myšlienkovým pochodom a zmeniť to je veľmi náročné. Chcem žiť v komunite ľudí, ktorí rozmýšľajú inak a zaujímajú sa o nové spôsoby riešenia vecí.

“Budúcnosť je už tu, len nie je rovnomerne distribuovaná.” - William Gibson

Podcastom nechcem ani veľmi predávať produkty, ktoré robím. Venujem sa biohackingu, ale nemám vám čo predať. Na druhej strane chcem, aby ľudia okolo mňa boli produktívnejší, zdravší a šťastnejší. Prečo? Lebo potom sa budem mať lepšie aj ja. Uvedomujem si, že spoločnosť ľudí okolo mňa ma ovplyvňuje.

Na druhej strane neverím v celospoločenskú zmenu formou top-down zmien. Viem, že nevyriešim problémy, ktoré sa ma netýkajú, nemám na to energiu ani chuť. Som zástancom zmeny nás - chcem dosiahnuť takú zmenu, ktorú môžem urobiť sám, s pomocou hostí, s pomocou širšej komunity, v ktorej sa pohybujem. Zároveň nechcem zachrániť celý svet, lebo viem, že na to nemám dostatok energie. Zaujíma ma komunita, v ktorej sa pohybujem. A tá sa dá meniť dvoma spôsobmi - výberom jej členov a pomáhaním existujúcim členom.

Ja z toho mám to, že tento podcast spôsbuje obidve tieto veci - pomáham ľuďom, ktorých mám vo svojom blízkom aj širšom okolí, zmeniť pohľad na svet, vidieť veci, ktoré väčšinou nevidíme. A taktiež do svojho okolia takto privolávam veľa zaujímavých ľudí, ktorí nás všetkých môžu obohatiť.

Ak by ste chceli vedieť, koľko ľudí podcast počúva, pravdupovediac netuším. Keď tu bol jeden z hostí, snažil som sa urobiť kvalifikovaný odhad, dostal som sa k nejakým číslam, ale keďže netuším, kto podcast dopočúval do konca, neviem ako to vyhodnotiť. A je mi to jedno. Moja miera úspechu je takáto - ak za dve hodiny dokážem urobiť niečo, čo ma ochráni pred iným dvojhodinovým mítingom, kde niekomu niečo vysvetľujem, som na nule alebo v jemnom pluse (ak je to podcast s hosťom, väčšinou sa dozviem veľa vecí aj ja). Každý ďalší poslucháč je bonus.

Technológie a konkrétny postup vytvorenia podcastu

Ako teda podcast vzniká? Najprv je krátka príprava (či už sám alebo s hosťom), kde si do Evernote píšem čo chcem podcastom povedať, akým témam sa chcem venovať a tak. Toto väčšinou vzniká na cestách, v sprche (zapisujem až keď vyleziem:) alebo len tak, keď ma niečo napadne. Momentálne mám rozpracovaných sedem podcastov, ktoré chcem niekedy natočiť, ku každému postupne pridávam poznámky a nápady.

Samotná realizácia: Do USB portu strčím Samsung Meteor Mic, spustím Camtasia. Nahrávam audio aj video (video ide z obyčajnej web kamery na notebooku). Ak mám možnosť, video nahrávam aj na iPhone so stojanom a potom ich zosynchronizujem (old-skúl tlesknutím a manuálnym posunutím). V Camtasia podcast aj zostrihám (väčšinou je tam strihania málo, s väčšinou hostí to dáme na prvý šup).

Potom vyexportujem video, preženiem ho cez Auphonic, čo je platená služba ktorá spracuje zvuk - odstráni šum, nastaví správne levels a podobne. Dve hodiny audia skonvertuje zadarmo. Videa sa nechytá ani ho nerecoduje, pracuje iba s audiom. Funguje pomerne magicky bez toho, aby som musel krútiť točítkami a niečo kalibrovať a podobne. Zároveň konvertuje formáty, uploaduje na youtube a podobne. Výsledkom je MP3 a video (u mňa na disku a na YouTube).

Ako ste si možno všimli, obraz nie je žiadna nádhera, väčšinou je tam niekoľko tvárí, ktoré sa navzájom rozprávajú a niekedy je to dokonca video z webkamery, ktoré nie je ani HD. Predpokladám, že nikto sa nechce pozerať na moju tvár hodinu ako otvára ústa. Robím to preto, že veľa ľudí nechápe čo je podcast, prípadne si to jednoducho chce pozrieť na YouTube. Na druhej strane aspoň nejaké video je lepšie ako čierna obrazovka, takže videu nedávam až takú váhu, ale myslím si, že je fajn, keď tam je.

Keď je video na YouTube, napíšem text na web, zdieľam ho na sociálnych sieťach (na to používam MeetEdgar a HootSuite), vo Facebook skupinách ktoré majú niečo s témou, ktorej sa venujem. Pošlem e-mail ľuďom, ktorí sú prihlásení na odber noviniek. Na to používam zatiaľ free verziu MailChimp. V newsletteri sa snažím dodať nejaký aktuálny kontext, ktorý nie je na blogu ani v podcaste, občas nejakú zaujímavú linku, ale maily posielam len keď je nové vydanie podcastu, aby mailov nebolo priveľa. Ľudia tak získajú aj niečo navyše, k čomu sa nedostane nikto iný, kto ma sleduje a tak majú dôvod ostať prihlásení v newsletteri a občas možno aj správu forwardnúť svojim známym.

Môj CMS systém s vypublikovaním podcastu automaticky updatne RSS feed, ktorý používa iTunes, takže podcast uvidia ľudia v podcast appkách. Občas zaplatím na Facebooku lookalike kampaň pre ľudí, ktorí sú podobní tým, ktorí na môj web už chodia. Budget je väčšinou 7-14€ (jedno euro na deň, buď sedem alebo štrnásť dní).

Veľa ľudí so mnou polemizuje na tému dĺžky podcastu. Majú radšej kratšie podcasty a články. Ja mám rád dlhšie články a dlhšie podcasty. Nie všetko sa dá pretaviť do krátkej “TEDx” prednášky. Niektoré koncepty sú zložitejšie ako jeden srdcervúci príbeh a tri “take-aways”. Ja osobne chcem ísť radšej do hĺbky, nechcem postovať iba linky na iné zdroje, v nich sa človek zacyklí. Zaujíma ma prax a realita. Odpoveď pre ľudí, ktorí majú radi kratšie podcasty je - počúvajte kratšie podcasty, ale to nebudú tie, ktoré robím ja.

A potom je tu spätná väzba od ľudí. Pozitívna väčšinou prichádza súkromnými kanálmi, často s dodatočnými otázkami. To ma vždy poteší. Negatívna je väčšinou vo forme komentárov, ktoré hodnotia hosťa samotného a nie obsah (t.j. ľudia to nepočuli a majú potrebu sa vyjadriť k menu a priezvisku hosťa a prípadne k tomu, kde pracuje). Potom sú to všelijakí veľmúdri všadekomentujúci, ktorých poznáme z komentárov pod článkami. Síce pracujú úplne v inej oblasti, ale sú často rozumnejší ako odborník, ktorý sa tomu venuje full-time. Na takých mám stratégiu rýchleho vysvetlenia a potom ignorovania a blokovania. Netýka sa to samozrejme toho, keď má niekto iba iný názor, ale keď vidím, že je niekde zaseknutý a nemá v pláne rozvíjať sa, ale propagovať svoj zabetónovaný názor.

Je to aktívne vytváranie si svojej bubliny - aj pozitívnym aj negatívnym smerom. Pozitívny smer je, že ľudí, ktorí sú v mojej bubline sa snažím posunúť “vyššie”, dať im informácie a novú perspektívu. Zároveň lákam do tejto bubliny nových ľudí, som otvorený iným názorom a iným ľuďom. Ale rovnako dôležité je z tejto bubliny vyhadzovať ľudí, ktorí do nej nepatria. Nie je to nič radikálne, proste ich nesledujem na Facebooku, nevidím ich komentáre, oni nevidia moje príspevky, nevolám ich na akcie a takto dokážeme koexistovať v mieri. Nemám energiu meniť celý svet a preto mi toto príde rozumnejšie - venovať energiu pozitívnym smerom a akýchkoľvek “odsávačov” odstraňovať. To je inak aj dôvod, prečo na tomto blogu nemám komentáre (okrem toho, že sa mi ich nechcelo znovu implementovať).

Nedá sa vyhovieť každému a nemám takú ambíciu. Ak môj podcast pre vás nie je, budem rád, keď si ušetríte čas a nebudete ho počúvať. Pre tých, ktorých zaujíma, tu nájdete zoznam epizód aj možnosti prihlásenia sa na odber noviniek.

Záver

Verím, že vás tento článok zaujal. Budem rád, ak bude na slovensku viac počúvateľných podcastov, ak budete šíriť zaujímavé informácie medzi známych a ak sa vám podcast páči, zdieľajte ho medzi kamarátmi.

April 15 2017

22:00

Juraj Karpiš: O mrakodrapoch, zlých peniazoch a dobrom živote

Ako vznikajú peniaze, kto ich vyrába a ako? Čoho sa vzdávame, keď umožníme vznikať projektom financovaných z nových peňazí? Na tieto všetky otázky odpovie Juraj Karpiš, ekonóm (tej správnej ekonomickej školy - rakúskej:), spoluzakladateľ INESS, autor knihy Zlé peniaze a jeden z najzaujímavejších ľudí, akých poznám.

<!--more-->

Keď som pred rokmi narazil na Bitcoin, chápal som inováciu v oblasti informatiky a až geniálne vymyslený Satoshiho algoritmus, v ktorom všetko do seba magicky zapadá. Či to môže fungovať aj z ekonomického pohľadu som išiel zistiť od nejakého ekonóma a spoločný kamarát ma zoznámil s Jurajom, s ktorým sme to pri dobrom čínskom jedle prebrali.

Juraj ma neskôr priviedol aj k biohackingu a v tomto podcaste sa okrem úlohy peňazí a toho ako nás každodenne ovplyvňujú dozviete aj o jeho biohackerských odporúčaniach na lepší život.

Odkazy k podcastu:

Ak vás tento podcast zaujal, prihláste sa k odberu, vyzdieľajte ho na sociálnych sieťach a podobne. Poteší aj recenzia na iTunes. V jeho tvorbe budem pokračovať iba vtedy, ak budem mať pocit, že to má zmysel a teda že ho niekto počúva. Ďakujem všetkým poslucháčom za investovaný čas!

22:00

Etickí hackeri z Citadelo - ako hacknúť banku a ako sa (ne)ubrániť CIA

Otázky, či je možné hacknúť “niekoho facebook alebo gmail” sú u nás tak časté, že som sa rozhodol zodpovedať na ne formou podcastu spolu s kolegami z Citadelo. V ktorom filme sú realistické hackerské útoky? Ako fungujú etickí hackeri? Dá sa ubrániť odpočúvaniu CIA? Mojimi hosťami sú Tomáš Volný a Miroslav Svitok.

<!--more-->

K tomuto blogu nebudem písať veľa textu, pretože je sám dlhý a chcem vám nechať čas na prezretie si odkazov a ďalších zdrojov, ktoré vás asi budú zaujímať :).

Odkazy k podcastu:

Ak vás tento podcast zaujal, prihláste sa k odberu, vyzdieľajte ho na sociálnych sieťach a podobne. Poteší aj recenzia na iTunes. V jeho tvorbe budem pokračovať iba vtedy, ak budem mať pocit, že to má zmysel a teda že ho niekto počúva. Ďakujem všetkým poslucháčom za investovaný čas!

22:00

Etickí hackeri z Citadelo - ako hacknúť banku a ako sa (ne)ubrániť CIA

Otázky, či je možné hacknúť “niekoho facebook alebo gmail” sú u nás tak časté, že som sa rozhodol zodpovedať na ne formou podcastu spolu s kolegami z Citadelo. V ktorom filme sú realistické hackerské útoky? Ako fungujú etickí hackeri? Dá sa ubrániť odpočúvaniu CIA? Mojimi hosťami sú Tomáš Volný a Miroslav Svitok.

<!--more-->

K tomuto blogu nebudem písať veľa textu, pretože je sám dlhý a chcem vám nechať čas na prezretie si odkazov a ďalších zdrojov, ktoré vás asi budú zaujímať :).

Odkazy k podcastu:

Ak vás tento podcast zaujal, prihláste sa k odberu, vyzdieľajte ho na sociálnych sieťach a podobne. Poteší aj recenzia na iTunes. V jeho tvorbe budem pokračovať iba vtedy, ak budem mať pocit, že to má zmysel a teda že ho niekto počúva. Ďakujem všetkým poslucháčom za investovaný čas!

Older posts are this way If this message doesn't go away, click anywhere on the page to continue loading posts.
Could not load more posts
Maybe Soup is currently being updated? I'll try again automatically in a few seconds...
Just a second, loading more posts...
You've reached the end.

Don't be the product, buy the product!

Schweinderl