Newer posts are loading.
You are at the newest post.
Click here to check if anything new just came in.

June 29 2017

12:00

Detokenizing cryptos

With the recent Initial Coin Offering (ICO) craze, one cannot stop thinking if all those tokens are really required for the applications or if it’s just a way to raise capital (crowdfund).

While I appreaciate new ways of funding Internet protocols and decentralized applications, there are drawback of doing it this way, one of the main drawbacks is increased transaction costs, especially if the tokens don’t come with their own network. Also, if the software is open-source, what blocks people from taking the code and just removing the token and either getting rid of it completely or just replacing it with the network’s native currency (like Ethereum or Bitcoin, depending on the underlying network).

<!--more-->

Most of the tokens are an afterthought to raise some money for a decentralized project. This part is nice and I wish the authors of these projects get paid something.

Token drawbacks

There are a few drawbacks to this. First of all, the users of these new projects still need the network’s native currency (Ethereum, Bitcoin, …) to pay for the transaction costs. So the user of a decentralized application needs to buy some token, they usually don’t know how much in advance, so they will probably overpay. Then they need a wallet with the native token to make any transactions on the network.

Let’s imagine we have a decentralized ride-sharing app and a “kilometer” token to pay for the kilometer (it is divisible into 1000 pieces, so you can pay for each meter of the ride). In order to call a car on-chain, both parties also need to have Bitcoin (if they run on Rootstock) or Ethers (if they run on Ethereum). So we have a user that needs to buy two weird currencies on the market. And there is currently no way to remove the native token (you can buy the “kilometer” token on a decentralized exchange on-chain, but you cannot do it the other way).

So the first problem is transaction costs. The second problem is the size of the network. Since all users need the native token as well as the “app-specific” token, the network of native token users is by definition larger. So in effect we are reducing the network effect - just because we wanted to do a crowdfunding in the first place.

The token also adds complexity to the smart contract, which increases an attack surface. If there is no token, people can safely store their Ether and contract itself not owning any value is a good thing. If it goes wrong, we just upgrade the contract (trustlessly), release new version of application, copy the state (like reputation of the drivers and users) and go on. You can partially do this with the tokens, if you can identify the problem.

Advantages of tokens

Of course, there are also advantages. First of all, the tokens are a way to finance the initial development. I will mention other ways of doing that.

The other advantage is that the token allows for dynamic pricing of the app’s value (you can trade the “kilometer” token on the market and it will automatically adjust according to supply and demand - although in this case, the adjustment is not such a good idea, because in this case the supply and demand is based on current traffic, there’s a difference between the value of one “kilometer” at 8am in the traffic jam and at 4am).

Another advantage is an indication of demand for the service. I would say that this advantage is not as good as it might seem, because it could be just a pure speculation on all cryptos and ICOs, which is what we’re seeing now. There is much less demand for people to actually implement the apps than there is a demand for buying a token and selling it later. It’s not a bad thing in itself, but I would take the information about demand coming from a token offering with a grain of salt. A big grain of salt.

Detokenization

Detokenizing means taking the project’s open source code apart and removing the token. If there’s incentive mechanism needed, we cold replace that with the network’s native token (bitcoin, ether) which is required anyway to pay for transaction fees.

Half of the really useful projects I saw don’t need a token and it actually makes things more complicated and does not add too much value for the users.

Detokenizing means reducing the transaction costs.

First of all you could argue how the projects are going to get funded? Well, if the code is open-source, it’s not my problem. Here’s an analogy: Red Hat was creating Red Hat Linux. Someone (called a Centos project) took the open-source code, removed all the trademarks and recompiled and released it for free. They didn’t ask the Red Hat’s investors if they could do that and this possibility came from the fact that the code is open-source. (BTW: Centos has been acquired by Red Hat later and they still continue with this strategy of releasing “free” versions of compiled Red Hat code).

So by making a decision to open-source all your code (and whitepaper, documentation, etc.), you are allowing people to do this - explicitly. You have an option of not releasing the code (at least for the client app), but that is usually not a good decision in the smart contract world, because people don’t tend to trust some random code with their cryptos.

By detokenizing, most projects would gain security, they would get better network effect (removing transaction costs in entering the network).

Other ways of funding the project

So how are the projects supposed to get funded if someone is detokenizing them? What is the alternative?

Crowdsale without token

You can still do a crowdsale. With the decentralized ride-sharing app, you can sell ride discount credits and have a simple token outside your main smart contract that handles the tokens. You can then allow the discount contract to apply a discount per transaction. People would still pay with the token’s native currency, they would only get a discount for the credit. After some time (the credits could even expire), you would be fully converted to the native token of the network and you can kill the discount contract. Or do another crowdsale for new features.

How is it different? Well, first of all, it makes much less sense for someone to fork your code, they would not gain much. Also, you are keeping the native currency’s network, because new users that did not participate in crowdsale can just pay with the cryptos they are already using. Lower transaction costs - that’s what this new thing is about anyway, right?

Also, you could limit the transferrability of the tokens, making it difficult to create a secondary market. This way you get information about the demand for the service, because speculation would be much more difficult. You cannot easily transfer the token to third parties. You can trade your private key, but that’s all. You can of course allow the trading, if that is what you think is better for the project.

Fees

Also, you can just charge fees for your service, as any other company out there.

Token appreciation bet

If you are going to build a killer app that everyone wants to use, you can get a venture capitalist (fund) to finance your project. Or you can do this bet yourself. Here’s how this works:

You use half the money you get from the VC to pay for the staff and to develop the project itself. You use the other half to buy the native token.

When you are successful, you provide a killer app that will cause a massive rise of value of the native token (that’s the bet).

To make it clear, let’s say I create a killer decentralized app that everyone wants to use. This would cause appreciation of the token value, because people need it in order to pay for transaction fees and any other cost of the application.

This model has some interesting properties, notably - if someone improves on the project and creates a better version based on your work, they are not your competition. The vcs still get a return of their investment, even if the return comes from a competitor.

So what would normally be your competition becomes your colleagues. You are decentralizing innovation in a way that makes you embrace competitive experiments. This supercharges the market forces.

So you can invest in the native tokens, still create great projects, add value to the ecosystem and get a nice profit out of it. You can support the whole ecosystem, help other companies get their apps done too, because they too will grow your investment.

Why would the VCs invest in this way? Why not just buy the token? If your project makes real sense and adds huge value to the whole ecosystem, you will create appreciation that would not happen otherwise. And you still get a hedge against someone just stealing your idea (or some implementation that did not yet reach a product/market fit) and doing it better. These two cases would still not happen if the company did not exist.

Make your competitors work for you, make profit from the value added by other projects and build this crypto utopia together.

This model of course works only for huge projects that add a lot of value. But there are a lot of these that still need to be done. We are building a parallel, decentralized infrastructure. That includes a parallel financial system, parallel shared economy, prediction markets, notary services, etc. If you think this is the future and you can help building it, buy some cryptos and go for it. If you need to fund the development, make it work (VC money, investors, …). If this is the future, which many of us believe it is, it does not matter if any one of us is successful.

There’s a lot of work to be done. Less ICOs, less tokens, more UX, less friction, lower transaction costs, better support for smartphones(!) and a brighter, decentralized and free future awaits!

June 26 2017

22:00

Alžbeta Moreno - budúcnosť módy, 3D tlač, fraktály, svetlo a virtuálna realita

Môj dnešný hosť je krásnym príkladom pravdivosti citátu Williama Gibsona “Budúcnosť je už tu, len nie je rovnomerne rozšírená”.

Alžbeta Moreno je módna dizajnérka. Pre svoju módu hľadá hravé a šikovné spôsoby ako cez ňu komunikovať. Tvorí žiariace potlače na látky, ktoré vznikajú maľovaním svetlom. Experimentuje s 3D tlačou a jej použitím na tele a taktiež experimentuje so senzormi a s tým ako z ušitého oblečenia urobiť interaktívny. Alebo ako odevy vôbec nešiť. Hľadá cesty k materiálom budúcnosti a miluje to!

<!--more-->

Odkazy k podcastu:

Ak vás tento podcast zaujal, prihláste sa k odberu, vyzdieľajte ho na sociálnych sieťach a podobne. Poteší aj recenzia na iTunes. V jeho tvorbe budem pokračovať iba vtedy, ak budem mať pocit, že to má zmysel a teda že ho niekto počúva. Ďakujem všetkým poslucháčom za investovaný čas!

June 17 2017

11:00

Prečo korporácie milujú regulácie

Jeden z najväčších mýtov o voľnom trhu, ktorý poznám je, že veľké korporácie snívajú o voľnom trhu a laissez faire kapitalizme. Nič nemôže byť ďalej od pravdy.

Poznáte to. Zisk z dodávania verejnému sektoru končí v schránkových firmách. Vymyslíme reguláciu - napríklad register konečných užívateľov výhod. Každý, kto chce dodať čo i len toaletný papier cez verejné obstarávanie musí byť v registri a tam sa konečný užívateľ výhod konečne prizná, aj keď má na obchodnom registri aj v banke bieleho koňa. Ak nie, hrozí mu pokuta. Všetci jasajú ako sme konečne zatočili so schránkovými firmami.

Realita?

<!--more-->

Korporácie vrátane schránkových firiem sa tešia. Registráciu zmáknu, obzvlášť keď “vedia”, že budú pre verejnú správu dodávať, zarátajú si to do ceny. Je to tak hodinová návšteva notára, stojí to stovky eur a výsledok je len možnosť predávať do verejnej správy. Takže pre firmy, ktoré to chcú len skúsiť je to bariéra navyše s neistým výsledkom.

Zaujímavé to ale začne byť až keď sa na to pozriete z pohľadu začínajúceho podnikateľa (potenciálnej konkurencie). Prejdime od verejnej správy ku klasickému príkladu začínajúceho podnikateľa - tým je limonádový stánok. V Amerike sa tak tradične deti učia zarábať peniaze.

Myšlienka je jednoduchá. Vyrobím limonádu, postavím na kartónovú krabicu plastové poháriky a cenu “$1”. A počkám čo sa stane. Je to dobré miesto? Je cena príliš vysoká? Príliš nízka? Funguje to lepšie keď sa usmievam?

Keď toto robia deti v Amerike, učia sa podnikať, vyrábať produkt, vybrať správne miesto, službu zákazníkom.

Skúsme to na Slovensku. Dieťa najprv navštívi lekára kvôli preukazu pre prácu s potravinami. Hygiena.

V USA nemusíte mať žiadnu “živnosť”, slobodné podnikanie znamená, že môžem podnikať slobodne, nie že môžem slobodne požiadať o povolenie podnikať.

Teraz si predstavte, že už máte obchod s limonádou. Už to nie je stánok, našli ste správne miesto, správny recept, splnili ste všetky regulácie. A príde nová regulácia, napríklad musíte uvádzať zloženie a alergény na každom produkte. Samozrejme, nechce sa vám do toho. Ale, už ste zvládli toto všetko a jedna regulácia navyše vás nezabije.

Ale ten nový podnikateľ (je jedno, či má sedem rokov alebo 30), ktorý chce predávať limonádu a ešte ani nevie, či mu biznis pôjde najprv musí vyriešiť množstvo iných problémov - založiť firmu, zohnať registračnú pokladnicu, účtovníka, povolenie na prevádzku, pre všetkých ľudí čo budú vyrábať alebo predávať ten papier od lekára (mimochodom, keď som si ho vybavoval, doktorka sa na mňa ani nepozrela, vystavila mi ho rovno sestrička). A potom pre každú verziu limonády, aj keď ešte neviem aké to budú, vypísať alergény a zloženie. (Teraz nehovorím, že toto sú aktuálne regulácie).

Objavovanie

S Matejom Heldom sme sa v podcaste rozprávali o podnikaní a tom, že je to proces objavovania. Máloktorý podnikateľ ide od geniálneho nápadu k dokonalej exekúcii a zisku. Je to dlhý proces, ktorý zahŕňa vývoj produktu, zisťovanie ako osloviť daným produktom zákazníkov, ako sa k nim dostať. Vyladiť pomer cena/kvalita. Inovovať rýchlejšie ako konkurencia. Je to veľmi dynamický proces.

Teraz si pozrite obrázok v záhlaví tohto článku. Hmlistá cesta, ktorou sa musíte dostať k finálnemu produktu, absolútne netušíte ako to tam vyzerá. A hneď na začiatku vás čaká obmedzenie rýchlosti. Je to samozrejme pre vaše bezpečie a bezpečie vašich klientov.

A kto sa najviac z tohto obmedzenia teší? Tí, ktorí už prešli za hmlu. Vedia, že vám to bude trvať veľmi dlho, dokonca sa na to pravdepodobne aj vykašlete.

Komu to prospieva

Kto sa teda teší z regulácií? Socialisti? Ochrancovia spotrebiteľov? Bojovníci proti schránkovým firmám? Každá z týchto skupín sa teší z tej regulácie, ktorú sami navrhli. Odborári sa tešia, že je ťažšie vyhodiť zamestnancov (a to, že je potom znížená vôľa zamestnávať ich netrápi, oni už prácu majú). Záchrancovia štátneho rozpočtu sa tešia ako zatočili so schránkovými firmami. Bojovníci proti terorizmu sa vytešujú z každého obmedzenia súkromia.

Ale ten, kto sa teší zo všetkých týchto regulácií je štát a tie firmy, ktoré sú už za hmlou. Vedia, že na akúkoľvek novú konkurenciu čakajú odborári, je čoraz ťažšie robiť finančné transakcie, firmy musia platiť stále čoraz viac peňazí na právnikov, ochranu osobných údajov a zároveň zákonom dané bonzovanie svojich zákazníkov.

Funguje to?

Samozrejme, účel svätí prostriedky. Vďaka reguláciám máme superbezpečné jogurty, vďaka ktorým nezomrieme na otravu, teplé miestečká pre ľudí, ktorí sa zaoberajú dodržiavaním regulácií, vysnívaný pocit bezpečia medzi dvomi teroristickými útokmi, čo je obdobie, kedy nás naši ctení volení zástupcovia ubezpečujú, že už tá ďalšia regulácia na ktorej pracujú nás zachráni. A vďaka helmám nepadajú ľudia z nákupných centier, ktoré sa stavajú.

Problém je, že regulácie túto kvalitu nedosahujú. Ľudia stále ničia životné prostredie (vďaka štátnym povoleniam), taxikári stále osierajú ľudí (a šomrú na iných ľudí, ktorí vďaka technológiám a reputačným systémom nemôžu - na podvádzanie zákazníkov a klamanie majú od štátu licenciu len oni). Zlé veci sa stále dejú. Prečo?

Pretože regulácie sú statické a svet je dynamický. Regulácie schváli parlament, zavádza ich a už v momente, kedy sa o nich hlasuje sa svet vyvíja ďalej. Regulácie nemajú dobu trvanlivosti, nemajú automatickú klauzulu na prispôsobenie sa svetu.

Túto vlastnosť má voľný trh. Voľný trh je dynamický, ceny sú voľby, ktoré sa dejú každú minútu, každú sekundu. A presne preto tí, ktorí sú už za hmlou voľný trh nikdy nebudú chcieť. Už vedia ako navigovať štátne regulácie. “Právom” hovoria, že keď ich museli splniť oni, mali by ich aj ostatní.

Za túto iluzórnu kvalitu a stabilitu platíme pomalým pokrokom v zdravotníctve, vyššími cenami produktov a služieb (regulácia je z definíci zákaz, nehovorí aké veci majú byť, iba aké veci sú zakázané). Reguláciou sa nedá vymyslieť lepší produkt alebo služba, iba nejaké produkty a služby zakázať. A tie horšie, zakázané mohli byť práve zárodok tých lepších a lacnejších.

Cesta do regulačného raja je dláždená dobrými úmyslami, skupinami ľudí, ktorí chcú vyriešiť len ten jeden problém, ktorý vo svete vidia a platená a podporovaná firmami, ktoré už svoje miesto na trhu našli.

Ten, komu to vadí je malý podnikateľ, ktorý chce zmeniť svet, dieťa s limonádovým stánkom a obyčajný volič, ktorému neostáva nič iné ako sa do svojho raja prevoliť cez volených zástupcov. Všetky ostatné možnosti sú totiž zakázané alebo sú za obrovskou cestou plnej hmly - s obmedzením rýchlosti.

May 31 2017

18:20

Blockchains and network effects

An insight that is important in relation to recent talks about hard forks:

Blockchain creates a shared view of one history (or reality) among the participants who enforce the same set of rules.

Also, with the recent talks about scammy ICOs and whitepaper-backed shitcoins, remember Metcalfe’s and Reed’s laws (the value of network is either proportional to n^2 or 2^n, n being the number of nodes in the network. The difference is that Reed’s law includes groups of people who make connections among themselves, simply put, for more info see Wikipedia).

<!--more-->

Regarding the ETC and ETH fork a while back, after the fork, the combined value of both tokens was higher than original Ethereum alone.

It was a new set of rules, but keeping the same network (which has at least n^2 value). The n really did not transfer 100%, there are some people (like me), who woke up a few months after and sold their ETC they didn’t even know they had and that was the end of the story for them.

But with coming Bitcoin hard forks that can add utility and even the new coins that want to keep network effect (essentially copying account balances at one particular point in time and letting users access the new network using their old keys), you create something of more value than simply ICOs.

You copy part of the network’s value

You may add utility and it might convince some part of the network to just come over and play over at your playground.

Imagine someone creating a scalable, anonymous (Mimble Wimble or Monero-based for example), quantum-computer resistant (yes, the claiming of old account balances would need to be time limited and occur before quantum-computer, because the key to claiming is not qc-resistant) currency that lets you keep your Bitcoin (or ETH, or Monero, or whatever) balance.

Hell, you could even create a super-currency that combines the networks of several currencies (for example in proportion to their market value at a particular point of time).

Of course the result is heavily fat tailed, but at least it is not a pure black swan (it happened already with ETH/ETC), although things will very probably happen differently next time.

As long as the new group agrees on new rules, they create a new reality, but they can keep the hard earnings of creating a network. It should be like this in real life too.

P.S.: Do the hard forks already, all of them, segwit, unlimited without segwit, unlimited with segwit, 8MB, … We’ll see what happens. I’m putting my popcorn in the microwave.

May 21 2017

22:00

Liberty is a DIY project

A recording from my HCPP 2016 talk. In previous years I had a talk about why I think Liberty is a DIY project - that it’s a personal responsibility of each and every one of us. Then I had two presentations about hacking the biology of our bodies and brain. This talk is continuation of all this work - how does liberty tie to our health, mental and physical performance? What are some of the best hacks to be more free, improve your brain and bodily function?

Slides are also available

Make sure to come to Liberate! - Hackers Congress Paralelní Polis in Prague, I have something even more epic and you wouldn’t believe what kind of speakers will be there. This is for me the best conference there is with no close second.

May 13 2017

08:30

Bitcoin: časté otázky a odpovede

V poslednej dobe odpovedám ľuďom stále dookola na tie isté otázky o Bitcoine. To asi znamená, že o tom nie je dobrý intro zdroj. Rozhodol som sa na najčastejšie odpovedať v tomto blogu.

<!--more-->

O získavaní Bitcoinu a jeho ukladaní

Kde môžem kúpiť Bitcoin?

Ja osobne kupujem buď od kamarátov (nie, nepredávam ani nekupujem od ľudí, ktorí ma náhodne oslovia) alebo v Bitcoin automate. Tu nájdete zoznam automatov, určite budete mať jeden blízko pri sebe. Pozrite si aj poplatky. Tu je video kde ukazujem ako sa používa.

Ak to chcete robiť online, známe burzy sú Bitstamp a Kraken. Osobne ich veľmi nepoužívam, takže neviem aké verifikácie momentálne požadujú a koľko to trvá. Navyše, z niektorých bánk (napríklad Tatrabanka) nejde posielať eurá na bitcoinové burzy. Preto preferujem hotovosť.

Akú peňaženku používaš?

Na ukladanie úspor (všetko, čo je viac ako by som si zobral so sebou v peňaženke večer do mesta) používam Trezor, na mobile používam breadwallet.

A čo peňaženka XYZ alebo burza ABC?

Neviem, nesledujem to natoľko podrobne, že by som poznal aktuálny stav a bezpečnosť všetkých peňaženiek. Treba sa popýtať.

Ako platiť Bitcoinom bežné veci?

Služba bitwala umožňuje posielanie peňazí na klasické bankové účty pomocou SEPA prevodov. Ak chcete pridať variabilný symbol, dajte payment reference v tvare /VS1234/SS/KS (v tomto prípade bude variabilný symbol 1234 a špecifický a konštantný symbol prázdne).

Druhá možnosť je požiadať o platobnú kartu, ktorou sa dá platiť. Bitwala tiež vydáva prepaid karty, zaujímavou alternatívou je Xapo. Rozdiel je ten, že pri Bitwala sa karta zmení na eurá v čase dobitia, pri Xapo v čase platby.

Ako zmením BTC za inú kryptomenu alebo opačne?

Jednoducho a bez registrácie cez shapeshift, pre väčšie množstvá lacnejšie cez burzu. Aktuálne neviem odporučiť altcoin burzu, ktorá by bola bezpečná, lebo to nesledujem.

Nejaké ďalšie odporúčania ohľadom bezpečnosti?

Nikdy nenechávajte peniaze na burze. Žiadna burza nie je bezpečná. Ak chcete na burze kúpiť alebo predať, tak to tam pošlite, spravte transakciu a pošlite von.

Váš počítač a mobil nie je bezpečný. Nie, ani keď máte antivírus a updaty. Na čokoľvek, čo vám bude ľúto si kúpte hardvérovú peňaženku.

O investovaní do Bitcoinu

Čo myslíš, pôjde Bitcoin teraz hore? Môže spadnúť?

Neviem. Moja magická guľa (titulný obrázok) nie je o nič lepšia ako vaša alebo kohokoľvek iného.

Oplatí sa teraz investovať?

O mojom postoji k investovaniu do Bitcoinu a stratégii som spravil túto prednášku, o celkovej mojej investičnej stratégii tento podcast.

Oplatí sa minovať Bitcoin?

Nie

Iné kryptomeny

Poznáš (nová kryptomena)?

Pravdepodobne nie, kryptomien je momentálne toľko, že ich nemám v pláne sledovať až kým nebudú veľmi známe. Zaujímajú ma inovatívne kryptomeny, ktoré prinášajú čokoľvek nové, ale vo väčšine prípadov je moja odpoveď “Bitcoin je lepší”. Viac informácií o tom prečo je to tak v tomto podcaste.

Investuješ do nejakých iných kryptomien ako Bitcoinu?

Kúpil som si na hranie nejaké Ethery a nejaké Monero. Najmä preto aby som sa s nimi naučil robiť. Žiadne iné v čase písania tohto blogu nemám. Ak máte čas to sledovať a zaoberať sa tým, kľudne sa hrajte alebo špekulujte, odporúčam len do sumy, ktorú nechcete prerobiť.

Oplatí sa minovať iné kryptomeny?

Neviem, nerobím to. Zatiaľ je moja skúsenosť taká, že som sa minovanie naučil, ale vždy je jednoduchšie a z dlhodobého pohľadu profitabilnejšie menu kúpiť ako ju ťažiť.

Akú peňaženku odporúčaš na kryptomenu XYZ?

Neviem, lebo pravdepodobne nepoužívam kryptomenu XYZ. Vybral by som si oficiálnu peňaženku projektu. A dávajte si pozor na bezpečnosť počítača.

Počul si o OneCoin?

Je to podvod. Vždy keď vám niekto sľubuje rozprávkové výnosy a budúcnosť platenia, je to podvod.

Zdroje a ďalšie štúdium

Vieš o nejakých dobrých zdrojoch na úvod?

Môžeš prísť spraviť prednášku o Bitcoine pre moju školu/firmu/konferenciu/… ?

Prednášok o Bitcoine som urobil toľko, že mi nepríde ako dobré využitie môjho času robiť ďalšiu. Kľudne si nejakú nahratú spoločne vo firme, škole a podobne pozrite na projektore. Zoznam mojich prednášok je tu, ak si neviete vybrať, táto úvodná je celkom OK. Bitcoinu, peniazom, budúcnosti a podobne sa venujem často v mojom podcaste.

Ak chcete naozaj zaujímavú prednášku z iného pohľadu ako robím štandardne, napíšte mi ponuku, ako odmenu beriem Bitcoiny aj iné kryptomeny alebo zlaté mince. Možno ma ukecáte aj na eurá, ak ich bude dosť. :)

May 03 2017

08:30

Prečo som sa rozhodol začať robiť podcast a ako na to

Ako ste si iste mnohí všimli, rozhodol som sa robiť podcast. V tomto blogu píšem o mojich dôvodoch, technológiách, ktoré na to používam a skúsenostiach.

<!--more-->

Prečo podcast?

Moja pôvodná motivácia pre vytvorenie podcastu bola, že som sa vrátil z konferencie, na ktorej bolo množstvo zaujímavých informácií a nechcelo sa mi o nich rozprávať každému môjmu kamarátovi zvlášť. Zároveň podcasty rád počúvam a nie vždy čítam blogy - podcasty sa dajú počúvať počas cestovania, v aute, na bicykli, vo vlaku, MHD a lietadle. Je to zároveň trochu iný typ zážitku ako čítať blogy (aj keď stále si myslím, že píšem trochu lepšie ako rozprávam).

Zároveň mi to umožňuje jednoducho urobiť rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Pre mňa ideálny hosť je taký, s ktorým si sadnem, rozprávam sa o veciach, ktoré ma zaujímajú a akurát si to popri tom nahrávame.

Dodatočnou motiváciou je moja snaha vyhlásiť “bankrot na stretnutia”. Zistil som, že trávim príliš veľa času na stretnutiach s ľuďmi namiesto vytvárania. A druhé zistenie je, že väčšine ľudí opakujem dookola to isté, pretože väčšina ľudí má podobné problémy - či už súkromné alebo profesionálne. V snahe získať nejaký kreatívny čas na vytváranie riešení všetkých týchto problémov som sa rozhodol tieto témy neopakovať dookola každému, s kým sa chcem o nich porozprávať.

Myslím si, že myšlienky samotné podľahli exponenciálnemu vývoju ako ho popisuje Peter Diamandis (Digitalization, Deception, Disruption, Demonetization, Dematerialization, Democratization). Vďaka digitalizácii tlačiť každý deň informácie z dreva a fyzicky ich rozposielať nedáva zmysel. Prišli nové médiá (blogy, podcasty). Informácií je toľko, že došlo k demonetizácii - málokto chce za informácie samotné platiť. A prakticky ktokoľvek má prístup k informáciám, ak má prístup na Internet. Informácie samotné nie sú len pre elity, sú dostupné každému. Preto si moje myšlienky a informácie nechcem nechať pre seba, chcem sa o ne podeliť. Pre Slovenčinu som sa rozhodol preto, lebo veľa ľudí má k zaujímavým a dôležitým informáciám ďaleko kvôli jazykovej bariére. Myslím, že na Slovensku (a v Čechách) môžu mať vybrané myšlienky najväčší dopad. Nemám pocit, že niektoré informácie a nápady treba hovoriť len vybraným ľuďom v zatvorených mítingrúmoch. Takže preto podcast - aby som informácie šíril iba raz a ušetrený čas využil na tvorbu nových produktov, služieb, nápadov a podobne, ktoré sa tak ľahko šíriť zatiaľ žiaľ nedajú.

Čo z toho mám ja?

Momentálne je to experiment. Kedysi som začal písať prvý československý magazín na Internete (Netáčik). Nemal som za tým žiadnu schému, ktorá by mi zarábala peniaze, chcel som si vyskúšať novú technológiu a šíriť myšlienky. Neskôr mi v tom pomohol jeden z prvých poskytovateľov pripojenia na Internet, ktorý si uvedomil, že pridávať prístup na Internet nemá význam, keď tam nie je obsah, ktorý by našincov zaujímal.

Momentálne to robím najmä preto, že si chcem vyskúšať technológie, chcem byť schopný ľuďom, ktorí sa ma niektoré veci pýtajú poslať linku na podcast a tým vybaviť niektoré otázky, ktoré dostávam. Ale hlavne je to o budovaní určitého “kmeňa”. Vďaka podcastu sa mi podarilo spojiť (sa) s ľuďmi, ktorých zaujímajú podobné témy ako mňa.

Myslím si, že jedna z najťažších vecí, ktorej čelíme je zmena rozmýšľania. Rozmýšľanie prirodzene konverguje k zabehaným myšlienkovým pochodom a zmeniť to je veľmi náročné. Chcem žiť v komunite ľudí, ktorí rozmýšľajú inak a zaujímajú sa o nové spôsoby riešenia vecí.

“Budúcnosť je už tu, len nie je rovnomerne distribuovaná.” - William Gibson

Podcastom nechcem ani veľmi predávať produkty, ktoré robím. Venujem sa biohackingu, ale nemám vám čo predať. Na druhej strane chcem, aby ľudia okolo mňa boli produktívnejší, zdravší a šťastnejší. Prečo? Lebo potom sa budem mať lepšie aj ja. Uvedomujem si, že spoločnosť ľudí okolo mňa ma ovplyvňuje.

Na druhej strane neverím v celospoločenskú zmenu formou top-down zmien. Viem, že nevyriešim problémy, ktoré sa ma netýkajú, nemám na to energiu ani chuť. Som zástancom zmeny nás - chcem dosiahnuť takú zmenu, ktorú môžem urobiť sám, s pomocou hostí, s pomocou širšej komunity, v ktorej sa pohybujem. Zároveň nechcem zachrániť celý svet, lebo viem, že na to nemám dostatok energie. Zaujíma ma komunita, v ktorej sa pohybujem. A tá sa dá meniť dvoma spôsobmi - výberom jej členov a pomáhaním existujúcim členom.

Ja z toho mám to, že tento podcast spôsbuje obidve tieto veci - pomáham ľuďom, ktorých mám vo svojom blízkom aj širšom okolí, zmeniť pohľad na svet, vidieť veci, ktoré väčšinou nevidíme. A taktiež do svojho okolia takto privolávam veľa zaujímavých ľudí, ktorí nás všetkých môžu obohatiť.

Ak by ste chceli vedieť, koľko ľudí podcast počúva, pravdupovediac netuším. Keď tu bol jeden z hostí, snažil som sa urobiť kvalifikovaný odhad, dostal som sa k nejakým číslam, ale keďže netuším, kto podcast dopočúval do konca, neviem ako to vyhodnotiť. A je mi to jedno. Moja miera úspechu je takáto - ak za dve hodiny dokážem urobiť niečo, čo ma ochráni pred iným dvojhodinovým mítingom, kde niekomu niečo vysvetľujem, som na nule alebo v jemnom pluse (ak je to podcast s hosťom, väčšinou sa dozviem veľa vecí aj ja). Každý ďalší poslucháč je bonus.

Technológie a konkrétny postup vytvorenia podcastu

Ako teda podcast vzniká? Najprv je krátka príprava (či už sám alebo s hosťom), kde si do Evernote píšem čo chcem podcastom povedať, akým témam sa chcem venovať a tak. Toto väčšinou vzniká na cestách, v sprche (zapisujem až keď vyleziem:) alebo len tak, keď ma niečo napadne. Momentálne mám rozpracovaných sedem podcastov, ktoré chcem niekedy natočiť, ku každému postupne pridávam poznámky a nápady.

Samotná realizácia: Do USB portu strčím Samsung Meteor Mic, spustím Camtasia. Nahrávam audio aj video (video ide z obyčajnej web kamery na notebooku). Ak mám možnosť, video nahrávam aj na iPhone so stojanom a potom ich zosynchronizujem (old-skúl tlesknutím a manuálnym posunutím). V Camtasia podcast aj zostrihám (väčšinou je tam strihania málo, s väčšinou hostí to dáme na prvý šup).

Potom vyexportujem video, preženiem ho cez Auphonic, čo je platená služba ktorá spracuje zvuk - odstráni šum, nastaví správne levels a podobne. Dve hodiny audia skonvertuje zadarmo. Videa sa nechytá ani ho nerecoduje, pracuje iba s audiom. Funguje pomerne magicky bez toho, aby som musel krútiť točítkami a niečo kalibrovať a podobne. Zároveň konvertuje formáty, uploaduje na youtube a podobne. Výsledkom je MP3 a video (u mňa na disku a na YouTube).

Ako ste si možno všimli, obraz nie je žiadna nádhera, väčšinou je tam niekoľko tvárí, ktoré sa navzájom rozprávajú a niekedy je to dokonca video z webkamery, ktoré nie je ani HD. Predpokladám, že nikto sa nechce pozerať na moju tvár hodinu ako otvára ústa. Robím to preto, že veľa ľudí nechápe čo je podcast, prípadne si to jednoducho chce pozrieť na YouTube. Na druhej strane aspoň nejaké video je lepšie ako čierna obrazovka, takže videu nedávam až takú váhu, ale myslím si, že je fajn, keď tam je.

Keď je video na YouTube, napíšem text na web, zdieľam ho na sociálnych sieťach (na to používam MeetEdgar a HootSuite), vo Facebook skupinách ktoré majú niečo s témou, ktorej sa venujem. Pošlem e-mail ľuďom, ktorí sú prihlásení na odber noviniek. Na to používam zatiaľ free verziu MailChimp. V newsletteri sa snažím dodať nejaký aktuálny kontext, ktorý nie je na blogu ani v podcaste, občas nejakú zaujímavú linku, ale maily posielam len keď je nové vydanie podcastu, aby mailov nebolo priveľa. Ľudia tak získajú aj niečo navyše, k čomu sa nedostane nikto iný, kto ma sleduje a tak majú dôvod ostať prihlásení v newsletteri a občas možno aj správu forwardnúť svojim známym.

Môj CMS systém s vypublikovaním podcastu automaticky updatne RSS feed, ktorý používa iTunes, takže podcast uvidia ľudia v podcast appkách. Občas zaplatím na Facebooku lookalike kampaň pre ľudí, ktorí sú podobní tým, ktorí na môj web už chodia. Budget je väčšinou 7-14€ (jedno euro na deň, buď sedem alebo štrnásť dní).

Veľa ľudí so mnou polemizuje na tému dĺžky podcastu. Majú radšej kratšie podcasty a články. Ja mám rád dlhšie články a dlhšie podcasty. Nie všetko sa dá pretaviť do krátkej “TEDx” prednášky. Niektoré koncepty sú zložitejšie ako jeden srdcervúci príbeh a tri “take-aways”. Ja osobne chcem ísť radšej do hĺbky, nechcem postovať iba linky na iné zdroje, v nich sa človek zacyklí. Zaujíma ma prax a realita. Odpoveď pre ľudí, ktorí majú radi kratšie podcasty je - počúvajte kratšie podcasty, ale to nebudú tie, ktoré robím ja.

A potom je tu spätná väzba od ľudí. Pozitívna väčšinou prichádza súkromnými kanálmi, často s dodatočnými otázkami. To ma vždy poteší. Negatívna je väčšinou vo forme komentárov, ktoré hodnotia hosťa samotného a nie obsah (t.j. ľudia to nepočuli a majú potrebu sa vyjadriť k menu a priezvisku hosťa a prípadne k tomu, kde pracuje). Potom sú to všelijakí veľmúdri všadekomentujúci, ktorých poznáme z komentárov pod článkami. Síce pracujú úplne v inej oblasti, ale sú často rozumnejší ako odborník, ktorý sa tomu venuje full-time. Na takých mám stratégiu rýchleho vysvetlenia a potom ignorovania a blokovania. Netýka sa to samozrejme toho, keď má niekto iba iný názor, ale keď vidím, že je niekde zaseknutý a nemá v pláne rozvíjať sa, ale propagovať svoj zabetónovaný názor.

Je to aktívne vytváranie si svojej bubliny - aj pozitívnym aj negatívnym smerom. Pozitívny smer je, že ľudí, ktorí sú v mojej bubline sa snažím posunúť “vyššie”, dať im informácie a novú perspektívu. Zároveň lákam do tejto bubliny nových ľudí, som otvorený iným názorom a iným ľuďom. Ale rovnako dôležité je z tejto bubliny vyhadzovať ľudí, ktorí do nej nepatria. Nie je to nič radikálne, proste ich nesledujem na Facebooku, nevidím ich komentáre, oni nevidia moje príspevky, nevolám ich na akcie a takto dokážeme koexistovať v mieri. Nemám energiu meniť celý svet a preto mi toto príde rozumnejšie - venovať energiu pozitívnym smerom a akýchkoľvek “odsávačov” odstraňovať. To je inak aj dôvod, prečo na tomto blogu nemám komentáre (okrem toho, že sa mi ich nechcelo znovu implementovať).

Nedá sa vyhovieť každému a nemám takú ambíciu. Ak môj podcast pre vás nie je, budem rád, keď si ušetríte čas a nebudete ho počúvať. Pre tých, ktorých zaujíma, tu nájdete zoznam epizód aj možnosti prihlásenia sa na odber noviniek.

Záver

Verím, že vás tento článok zaujal. Budem rád, ak bude na slovensku viac počúvateľných podcastov, ak budete šíriť zaujímavé informácie medzi známych a ak sa vám podcast páči, zdieľajte ho medzi kamarátmi.

April 15 2017

22:00

Etickí hackeri z Citadelo - ako hacknúť banku a ako sa (ne)ubrániť CIA

Otázky, či je možné hacknúť “niekoho facebook alebo gmail” sú u nás tak časté, že som sa rozhodol zodpovedať na ne formou podcastu spolu s kolegami z Citadelo. V ktorom filme sú realistické hackerské útoky? Ako fungujú etickí hackeri? Dá sa ubrániť odpočúvaniu CIA? Mojimi hosťami sú Tomáš Volný a Miroslav Svitok.

<!--more-->

K tomuto blogu nebudem písať veľa textu, pretože je sám dlhý a chcem vám nechať čas na prezretie si odkazov a ďalších zdrojov, ktoré vás asi budú zaujímať :).

Odkazy k podcastu:

Ak vás tento podcast zaujal, prihláste sa k odberu, vyzdieľajte ho na sociálnych sieťach a podobne. Poteší aj recenzia na iTunes. V jeho tvorbe budem pokračovať iba vtedy, ak budem mať pocit, že to má zmysel a teda že ho niekto počúva. Ďakujem všetkým poslucháčom za investovaný čas!

22:00

Juraj Karpiš: O mrakodrapoch, zlých peniazoch a dobrom živote

Ako vznikajú peniaze, kto ich vyrába a ako? Čoho sa vzdávame, keď umožníme vznikať projektom financovaných z nových peňazí? Na tieto všetky otázky odpovie Juraj Karpiš, ekonóm (tej správnej ekonomickej školy - rakúskej:), spoluzakladateľ INESS, autor knihy Zlé peniaze a jeden z najzaujímavejších ľudí, akých poznám.

<!--more-->

Keď som pred rokmi narazil na Bitcoin, chápal som inováciu v oblasti informatiky a až geniálne vymyslený Satoshiho algoritmus, v ktorom všetko do seba magicky zapadá. Či to môže fungovať aj z ekonomického pohľadu som išiel zistiť od nejakého ekonóma a spoločný kamarát ma zoznámil s Jurajom, s ktorým sme to pri dobrom čínskom jedle prebrali.

Juraj ma neskôr priviedol aj k biohackingu a v tomto podcaste sa okrem úlohy peňazí a toho ako nás každodenne ovplyvňujú dozviete aj o jeho biohackerských odporúčaniach na lepší život.

Odkazy k podcastu:

Ak vás tento podcast zaujal, prihláste sa k odberu, vyzdieľajte ho na sociálnych sieťach a podobne. Poteší aj recenzia na iTunes. V jeho tvorbe budem pokračovať iba vtedy, ak budem mať pocit, že to má zmysel a teda že ho niekto počúva. Ďakujem všetkým poslucháčom za investovaný čas!

April 11 2017

22:00

Bitcoin ako úložisko hodnoty

Videozáznam z mojej prednášky Bitcoin ako úložisko hodnoty z Progressbaru.

Trochu viac “technická” prednáška o použití Bitcoinu ako úložisko hodnoty, nie len ako transakčného systému. Musí byť hodnota Bitcoinu (vyjadrená v štátnych menách) stabilná (teda nie volatilná) na to, aby sme ju mohli úspešne používať ako úložisko hodnoty?

<!--more-->

Existuje trh s ukladaním bohatstva do kryptomien?

Myslím, že pre každého trochu viac pokročilého užívateľa Bitcoinu je toto veľmi zaujímavá téma, tak ak ste nevideli, odporúčam, mám na to dobré odozvy. A dozviete sa niečo, čo nie je úplne bežná znalosť.

Ospravedlňujem sa za zvuk, nie je najlepší, ale gopro zvládla aspoň niečo, tak som rád aj za to, čo mám.

Na druhej strane som tam pripojil slajdy, aby ste ich videli rovno z obrazu, takže kde nie je super zvuk, je lepší obraz :).

Ak preferujete anglickú verziu, je dostupná aj tá, ale táto verzia je trošku podrobnejšia a presnejšia.

Slajdy sú dostupné tu.

April 03 2017

22:00

Shitcoiny a alternatívne kryptomeny (Emil, časť 3)

S Emilom som sa už rozprával o Číne aj o Bitcoine.

Počas rozhovoru vznikla ešte táto krátka “medziepizóda”, kde sa venujeme téme alternatívnych kryptomien, z ktorých väčšinu voláme “shitcoiny”. Tu sa dozviete prečo.

<!--more-->

Jednou z úloho peňazí je znižovať transakčné náklady. Transakcie by mali byť čo najjednoduchšie realizovateľné. Ak niekto prijíma jednu menu a niekto inú, musíme sa zaoberať tým ako tento problém vyriešiť a to zvyšuje náročnosť transakcie. Preto si myslíme, že súťaž o kryptomenu vyhrá jedna mena. Momentálne ju podľa všetkých ukazovateľov s prehľadom vyhráva Bitcoin. Je možné, že niekedy v budúcnosti túto úlohu preberie iná kryptomena, ale určite to nebude preto, lebo bude mať drobnú výhodu (napríklad častejšie bloky). Možno to nastane vtedy, keď bude s Bitcoinom nejaký vážny problém alebo príde taká dôležitá inovácia, že bude cennejšia ako to, že Bitcoin je zabehnutý a dlhodobý.

Každopádne momentálne “investovanie” do altcoinov je čistá špekulácia, čakanie, že stihnem vystúpiť skôr ako ostatní. O tom, prečo to tak je sa dozviete, ak si vypočujete túto krátku epizódu.

Odkazy k podcastu:

Ak vás tento podcast zaujal, prihláste sa k odberu, vyzdieľajte ho na sociálnych sieťach a podobne. Poteší aj recenzia na iTunes. V jeho tvorbe budem pokračovať iba vtedy, ak budem mať pocit, že to má zmysel a teda že ho niekto počúva. Ďakujem všetkým poslucháčom za investovaný čas!

March 18 2017

23:00

Podnikateľský aktivizmus, invoácie vo vzdelávaní, podnikateľský surrealizmus, mindfulness a paralelná polis (Matej Held)

Je veľa spôsobov ako inovovať a zlepšovať svet. Jedným z nich je podnikateľský aktivizmus. Prečo a kedy je lepší ako politické riešenia alebo iné alternatívy? Matej Held je inovátorom v oblasti vzdelávania. Nečaká, kým sa tá správna strana dostane do vlády a zmení ministerstvo školstva. Zmeny robí sám a teraz - ako mnoho iných. A na základe toho vzniká “scéna” - firmy, ktoré si tak trochu konkurujú, ale zároveň si pomáhajú.

<!--more-->

Ako s tým súvisí konkurencia? Ako sa dá inovatívne vyriešiť problém s umývačkou riadu?

Povieme si aj niečo o meditácii a o tom, že na zmenu sveta nepotrebujete nič, len použiť svoju slobodu, vyhrnúť rukávy a ísť na vec.

Mimochodom, ak by ste chceli pomôcť pri založení Paralelnej Polis v Bratislave, pozrite si (zatiaľ provizórny) web paralelnapolis.sk a prihláste sa k odberu noviniek.

Odkazy k podcastu:

Facebook skupiny, ktoré by vás mohli zaujímať:

Ak vás tento podcast zaujal, prihláste sa k odberu, vyzdieľajte ho na sociálnych sieťach a podobne. Poteší aj recenzia na iTunes. V jeho tvorbe budem pokračovať iba vtedy, ak budem mať pocit, že to má zmysel a teda že ho niekto počúva. Ďakujem všetkým poslucháčom za investovaný čas!

23:00

O Bitcoine trochu inak (Emil, časť 2)

S Emilom som sa rozprával o Číne, ale ten pravý náklad príde až teraz. Čínu ešte trošku rozoberieme, ale dostaneme sa k tomu prečo je Bitcoin taký super, pre koho je určený, ako v ňom šetriť. Tento rozhovor bol aj inšpiráciou pre prednášku Bitcoin as a store of value, čo je náklad skôr pre bitcoin geekov.

<!--more-->

Čo sa s Bitcoinom stane, v čom je lepší ako iné kryptomeny?

Kto šetrí v Bitcoine a prečo? Používajú Bitcoin skorumpovaní politici?

Bitcoinom sa ešte budeme venovať v neskorších epizódach!

Odkazy k podcastu:

Facebook skupiny a iné odkazy, ktoré spomínam v úvode a závere:

Ak vás tento podcast zaujal, prihláste sa k odberu, vyzdieľajte ho na sociálnych sieťach a podobne. Poteší aj recenzia na iTunes. V jeho tvorbe budem pokračovať iba vtedy, ak budem mať pocit, že to má zmysel a teda že ho niekto počúva. Ďakujem všetkým poslucháčom za investovaný čas!

March 17 2017

23:00

Secure communication and the CIA

The eye of our Big brother is spying on us all. Edward Snowden revelations have taught us that there is no place to hide. However, we can protect our communication by using a bunch of tools and apps. Come and start using them right away!

This was a little bit of “improv” part of LibertyCon Prague 2017, where Institute of Cryptoanarchy in Paralelni Polis organized a half-secret (meaning some were not part of the official program) track of talks :).

The co-author of the slides and talk is Pavol Luptak.

Slides are available…

23:00

Bitcoin as a store of value

A little bit more “technical” talk about using Bitcoin as a store of value, not as a transactional system. Does the value of Bitcoin in terms of state currencies actually have to be stable and/or not volatile?

Is there a market in storing wealth in cryptocurrencies? Should all people save in one currency?

This was a little bit of “improv” part of LibertyCon Prague 2017, where Institute of Cryptoanarchy in Paralelni Polis organized a half-secret (meaning some were not part of the official program) track of talks :).

Slides are available…

March 08 2017

21:40

Prečo som libertarián

Toto je voľná reakcia na blog Miša Trubana a na jeden podľa mňa trápny status o libertariánoch a akademických tituloch (ten s Mišom nemá nič spoločné). Voľná reakcia preto, lebo poprvé rešpektujem, že to Michal tak úprimne napísal a teda sa nebudem vyjadrovať k jeho jednotlivým postojom, je to jeho pohľad a rešpektujem, že si svoje hodnoty zvolil takto. Bál sa, že ho za ten blog budú hejtovať jeho libertariánski kamaráti, ale nemyslím si, že je na to akýkoľvek dôvod - každý človek je iný a pre každého je dôležité niečo iné.

Na jeho blogu ma zaujalo to, že mnohé z dôvodov, ktoré uvádza mňa práve viedli k tomu, aby som “veril v libertariánske náboženstvo”. V jednej epizóde podcastu, ktorú pripravujem sa budeme venovať podnikateľskému aktivizmu. O morálnych aspektoch som písal v predchádzajúcom blogu, len zopakujem, že som presvedčený, že s túžbou po slobode a so základnými morálnymi hodnotami sa človek buď narodí alebo je ich minimálne ťažké zmeniť. Samozrejme, aj na samotné “chuťové poháriky” morálky reaguje každý inak. Takže chápem, že nie každý bude libertarián. Ale treba pochopiť, že istá časť populácie má hodnotu slobody veľmi vysoko a sú proste “pankáči” :).

Čo vieme a čo nevieme

Začnem tým, že obdivujem Mišovu pokoru, ale nechápem ako ho dohnala k tomu, že mu príde ako dobrý nápad na jej základe založiť politickú stranu. Hovorí, že pri podnikaní zažil jeden fail za druhým - ak podnikáte, tak to veľmi dobre poznáte. Prídete so super nápadom, chcete niečo urobiť, vyriešiť nejaký problém, alebo len vyskúšať niečo nové. Je to tutovka, každý to bude chcieť. Lenže tí ľudia o tom nevedia, tak idete robiť marketing. A majú vás všetci na háku (Michala na háku nemajú, lebo marketing robia super).

Firma je riadený chaos. Bez ohľadu na to koľko motivačných príručiek si prečítate, väčšinou horia strechy, všetko sa mení, neistota by sa dala krájať a aj tak je niekto často nespokojný - zákazník, zamestnanci, podnikateľ sám.

Toto je jedna o skúseností, ktorá ma dohnala k tomu, aby som sa stal a ostal libertariánom. Viem, že je lepšie nájsť si svoj niche. Veľa ľudí vie, akých zamestnancov nechce, ja viem, akých zákazníkov nechcem. A nie, nie sú to len neplatiči. Vo firme by som mal vedieť dobre riešiť sadu problémov pre úzku skupinu ľudí. Túto skupinu môžem rozširovať, zužovať, experimentovať s ňou (u mňa jeden z týchto experimentov bola aj práca pre štátnych zákazníkov). Podnikanie sa vyznačuje neistotou, chaosom, experimentami a tie sú väčšinou neúspešné.

Čo mi vadí na tradičnom politickom zriadení je práve ten nedostatok pokory. Viera v to, že “keď som dosiahol úspech v podnikaní, dokážem to lepšie”. Nie, nemyslím si, že každý štátny úradník je hlupák… aj keď jedno z mojich hobby je vysvetľovať im, aby si našli prácu, kde ich odmena závisí od toho, čo prinesú a s touto stratégiou som pomerne úspešný :).

Budem trochu parafrázovať jednu časť Mišovej knihy (o marketingu a budgete) - prečo si ktokoľvek z Progresívneho Slovenska myslí, že spoločnosť dokáže riadiť lepšie ako doterajší kariérni politici? Len preto, lebo majú lepšie zadefinované hodnoty a online diskusnú komunitu? Lebo chcú niečo zmeniť?

(Mimochodom, práve prečítanie diskusie pod návrhom riešenia nezamestnanosti ma preplo z módu “uvidíme, čo sa stane a čo chalani dokážu” do módu “dúfam, že nikto z tých ľudí, ktorí tam diskutujú nebude mať v rukách žiadnu reálnu moc”).

Myslím si, že snaha veci zlepšovať je chvályhodná. Ja osobne oveľa viac oceňujem jasný a priamočiary proces podnikateľského aktivizmu (kam rátam aj neziskový sektor). Zlepšujeme spoločnosť. Keď sa nám to nepodarí, tak sme zbytočne minuli peniaze, keď sa nám to podarí, získame na tom, ale zároveň získajú ľudia, ktorí sa o tú zmenu nijak nepričinili.

Firmy riešia nezamestnanosť oveľa lepšie ako centralizované návrhy. Navyše v dnešnej dobe stačí naskočiť na exponenciálu - treba naozaj ľudí sťahovať z regiónov, keď im možno na veľa vecí stačí virtuálna realita, vzdialená práca, prípadne lokálna implementácia? Načo zamestnávať ľudí vo fabrikách, keď už teraz predpokladáme, že vo fabrikách budú pracovať roboty a nie ľudia? Je množstvo problémov, dokonca aj globálnych problémov, ktoré sa postupne dajú riešiť pomocou úspešných a ziskových firiem. Nezamestnanosť je jedným z týchto problémov. Jeden môj známy sa rozhodol riešiť problém, že z krajiny kde sa narodil odchádzajú múdri a šikovní ľudia do zahraničia. Vyriešil to tak, že svoj (vtedy) startup presunul z USA naspäť domov a teraz spôsobil presne opačnú situáciu - vytvoril tak atraktívnu firmu, že američania a kanaďania (a ľudia z ďalších 30 krajín) sa sťahujú do Ázie preto, lebo chcú robiť v tejto kúl firme. (Určite pomáha aj to, že nikto z nich nemusí platiť dane z príjmu).

Tým chcem povedať dve veci: Myslím, že z pokory voči tomu, čo nevieme a koľko veľa chýb robíme vyplýva to, že by sme mali riešiť veci, ktoré vnímame ako problémy a robiť to na svoje triko. Máme oveľa väčšiu šancu, že to zvládneme a keď to pokašleme, nič také hrozné sa nestane.

Druhá vec je, že to podstatné, čo sa deje nevidíme - to, že sebecky motivovaní podnikatelia riešia naše problémy považujeme za samozrejmosť. Uvedomil som si to pri jednej konverzácii pri návšteve Ázie, kde mi kamarát vysvetľoval, že už nechce navštevovať zaostalé krajiny. Trápi ho miestna úroveň korupcie, sociálny systém, podnikateľské prostredie alebo sila miestnej meny? Nie, zaujíma ho, nakoľko dokážu miestni podnikatelia pokryť jeho potreby. Príde autobus načas a dopraví ma bezpečne kam chcem ísť? (V časti Ázie o ktorej sa bavíme je väčšina dopravy súkromná) Majú v reštaurácii jedlo, ktoré som ochotný zjesť? Sú ku mne ľudia milí alebo ma okradnú? Čo dávajú v kine? Ako sa starajú o chudobných ľudí? Ako vnímajú miestni ľudia spravodlivosť, je kradnutie tolerované (ľuďmi)?

Samozrejme, to ako sa v krajine cítime je dané kombináciou toho, aký je tam štát a ako je rozvinutý súkromný sektor. Preto je krásne cestovať, lebo ak idete mimo a je na titulke novín miestny obživený zombík Mečiar, môže vám to byť jedno, neviete, či to nie je výherca súťaže predavač mesiaca.

Keď prejdete colnicou a colník vám neotravuje život, väčšina interakcií je so súkromným sektorom - s ľuďmi. A to, akí sú, čo sú ochotní vám poskytnúť a za akých okolností je 99% skúsenosti s danou krajinou.

Práve pri cestovaní si uvedomujem, že podnikateľ je pán - to, čo Michal v blogu spochybňuje. Podnikateľ je pán nie preto, že je stopercentne morálne čistý, nikdy neklamal a nikoho nepodviedol. Je pán preto, lebo môj zážitok z krajiny je hlavne funkciou toho, ako je funkčný privátny sektor.

Doma si to až tak neuvedomujeme, ale v “hladovej doline” sa cítime zle preto, lebo je tam chudoba a chudoba tam je preto, lebo tam nič nefunguje. Chlieb si treba objednať deň dopredu, doprava mešká, predavačov iba otravujete a najvýnosnejší biznis tam je žobranie. A to aj napriek tomu, že väčšina ľudí sú asi fajn a je dosť možné, že “za to nemôžu”, aj keď to je zase na dlhšiu debatu.

Evolúcia a libertariánska utópia

Tým sa dostávam k téme, ktorú Mišo rozoberá vo svojom blogu - ak je tá sloboda taká super, prečo nie je všade? Prečo evolúcia umožnila vzniku skazeného štátu?

Myslím si, že sloboda je super a práve preto je všade. Na Slovensku sa cítim slobodne, lebo si môžem robiť to, čo chcem, až na veľmi mizivé promile výnimiek. Keď idem po ulici, cítim sa bezpečne a to aj napriek tomu, že na ulici nepatroluje policajt, ktorý by ma aktívne chránil. Lebo väčšine spoluobčanov nepríde ako dobrý nápad len tak ma prepadnúť a zbiť. Ak to z času na čas urobia nejakí vypatlanci, veľmi málokomu príde správne tento čin schvaľovať - bez ohľadu na to, čo sa stane v “trestnom konaní”.

Spomínaný zombie Mečiar a jeho amnestie vstali z mŕtvych a znova sa o nich hovorí. Ja nepoznám človeka, ktorý by tvrdil, že je fajn, že sa tento zločin nevyšetruje - a to je pre mňa dôležitejšie ako to, či sa naozaj vyšetruje. Z môjho pohľadu ma zaujímajú najmä moje interakcie a moje okolie - akými ľuďmi sa obklopujem. Na to mám jednak vplyv a je to jeden z mála dôvodov, prečo som z tejto krajiny neodišiel. Mám pocit, že sú tu skvelí ľudia. (Na druhej strane “blbcov” na Facebooku nekompromisne blokujem, takže si robím príjemnú bublinu. Aj svoje sociálne interakcie mám pod kontrolou a keď sa niekde ku mne nesprávajú milo, už tam neprídem:).

Tým chcem povedať, že je to presne opačne ako hovorí Michal vo svojom blogu, až na malé výkyvy (ktoré sú vždy súčasť evolúcie - mutácie) tu máme slobodne interagujúcich ľudí. Ako každý komplexný systém, aj ľudská spoločnosť má variabilitu, ale mám pocit, že sa dostávame do tradičného bodu zlomu. Nie, nepríde po ňom libertariánska utópia, vidím to skôr na ďalšiu dobu temna. Ale tentoraz bude trochu iná - práve vďaka technológiám, ktoré nám umožnia vytvárať aj v silne centralizovanej spoločnosti ostrovy slobody.

Ja a moji kamaráti ich voláme Paralelní Polis. Zaujímavé je, že takéto ostrovy slobody vždy existovali, termín Paralelní Polis pochádza konkrétne z československého socíku (a jeho autorom je Václav Benda).

Takže - z môjho pohľadu evolúcia ukazuje, že až na lokálne fluktuácie ľudia žijú prevažnú väčšinu času v slobode, môžu sa rozhodovať ako naložia so svojim časom, prostriedkami, čo budú robiť. A o väčšinu tejto slobody sa nezaslúžili, vyplýva z nastavenia spoločnosti.

Sme slobodní aj napriek demokracii, aj napriek centralizácii, aj napriek korupcii a aj napriek policajtom a politikom. A tieto spomínané veci sú prekážka v slobode a robíme s ňou presne to, čo robíme s každou prekážkou - buď sa s ňou naučíme žiť alebo ju obídeme. Ja policajtov napríklad obchádzam pomocou Waze :).

Akademické tituly

Dostávam sa k ďalšej časti, ktorá už nevyplýva z Mišovho blogu, ale týka sa “libertariánskeho náboženstva” a akademických titulov prispievateľov Menej Štátu. Najprv si povedzme, čím sa vyznačuje libertarián. Má veľmi vysokú potrebu individuálnej slobody, veľmi často túto slobodu aj rešpektuje u druhých. A potom taká drobnosť - odpor k autoritám. Pozrime sa ako to vyzerá v takej libertariánskej utópii:

Cítil som sa skvele. Neviem, čo urobila s mojim telom, ale mal som pocit, že všetko napätie zmizlo. Nie len napätie tela, ale aj také to súženie, trápenie sa nad problémami sveta. Cítil som sa trochu “rozliaty”, ale prítomný. Ponúkla sa, že mi to tu ukáže - som tu už týždeň, ale zatiaľ som nevyšiel von - von zo svojej hlavy.

Vyšli sme z budovy, obuli sme sa (áno, v tomto poradí) a sadla si na bicykel. “Zober si ktorý chceš” a ukázala na asi tucet nezamknutých bicyklov. Na moju nevyslovenú otázku povedala: “Niektoré veci tu proste neriešime, lebo nemusíme. Predstav si to tu ako Galtovo údolie, akurát bez tej potreby stále meniť niečo za niečo. V tomto prípade je jednoduchšie sa zložiť na bicykle a jednoducho ich rozmiestniť všade.”

Z domu oproti vyšiel starší pán, usmiala sa a zamávala mu. Odmával a uklonil sa smerom ku mne. Mal som pocit, že každý vie, že som tu. “To je náš lekár, okrem iného tu študuje lokálne medicínske huby. Jednu z nich som ti dala na ukľudnenie. Zatiaľ nikto presne nevie ako fungujú, ale miestni ich používajú stáročia.”

Usmial som sa, lebo to aspoň sčasti vysvetľovalo, ako som sa cítil. Išli sme ďalej: “Táto budova je niečo ako vedecké centrum. Pracuje tu niekoľko top vedcov na svojich projektoch.” Pozrel som sa na budovu, vôbec nevyzerala ako tradičné vedecké centrum, ale ani nebola z vlnitého plechu ako býva v týchto končinách zvykom. “Aby si rozumel, väčšina z ľudí, ktorí tu pracujú patria medzi špičku vo svojom obore. Nemajú väčšinou žiadny akademický titul. Niektorí to skúšali a nezvládli interakciu s autoritami. Chceli robiť to, čo zaujímalo ich, nie zbierať akademické citácie pre svojich diplomových vedúcich. Väčšina začala rovno podnikať a svoje vynálezy dávať k dispozícii na trhu, aj keď väčšinou zatiaľ nachádzajú skôr niche markets a budujú mikroznačky. Bitcoin transakcie a tak, pár ľudí, ktorí ich poznajú. Na základe toho svoje produkty vylepšujú.” - “Nie je to jednoduchšie s vedeckými grantmi?”, pýtam sa. “Jednoduchšie - ako sa to vezme. Ak je tvoj cieľ niečo skúmať a napísať o tom vedeckú prácu, tak možno áno. Ale aká je cena? Stratiť kontakt s realitou, zacykliť sa vo ‘vedátorovaní’ a naháňať citácie, opakovať každý semester dookola to isté študentom, riešiť vnútornú politiku školy a smerovať svoju energiu podľa grantových komisií? Sú ľudia, pre ktorých je sloboda robiť to, v čom vidia zmysel jednoducho dôležitejšia”.

Ciele libertariánov

Jeden môj kamarát, vyštudovaný aj praktizujúci ekonóm mi raz povedal, že základným predpokladom toho, že si dobrý ekonóm (rakúskej školy) je to, že neštuduješ na štandardnej ekonomickej škole alebo si ochotný zabudnúť, čo do teba hustili. Veľmi ma nedávno pobavil článok Nassima Nicholasa Taleba: Surgeons should not look like surgeons. Teda konkrétne tento obrázok s popiskom “Ako by sa mali obliekať ekonómovia”:

Porovnanie kvality fotografií

Či už vnímame hodnotu ekonomického vzdelania rovnako alebo nie, dostávame sa k otázke - mali by nedoštudovaní ekonómovia rozprávať o tom ako má fungovať štát? Nie je to predsalen znova o tej pokore, o ktorej píše Michal? (A ešte: Mali by podnikatelia v IT sektore zakladať politickú stranu?)

Odpoveď samozrejme závisí od toho, aké má človek ciele. A ak niekto nevie o tom, aké má iný človek ciele, robí jednu zásadnú chybu a to je tá, že hodnotí výsledok na základe toho, aké ciele prisudzuje niekomu inému. (Nemôžem zistiť, či “produkt spĺňa špecifikáciu”, keď som špecifikáciu nečítal, môžem tvrdiť len či spĺňa moje očakávania, ale našťastie v medziľudských vzťahoch sú moje očakávania v tom ako iní dosahujú svoje ciele zbytočné).

Príklad: “Slovensko.digital nie je úspešné, lebo štát na IT projekty minul takmer toľko, koľko chcel a koľko mal v rozpočte. Takže je to aktivita, ktorá síce zastavila nejaké štátne projekty, ale v konečnom dôsledku nikomu nič neušetril, lebo štát za “ušetrené” peniaze obstaral niečo iné. Je to teda zabíjanie produktívnej energie ľudí, ktorí za projektom stoja a tých, ktorí na ňom participujú, pretože keby túto energiu venovali niečomu inému, boli by asi produktívnejší a ak by niečo vyprodukovali, zvýšili by životnú úroveň nás všetkých. Takto len minuli čas úradníkov a “sponzorov”, ktorí museli zo šuflíka vytiahnuť iné pripravené projekty, robiť nanovo obstarávania, aby dosiahli ten istý cieľ - minúť peniaze z rozpočtu.”

Môžeme takto hodnotiť úspech slovensko.digital? Neviem, lebo neviem, aké majú ciele. Ak je ich cieľom, aby sa nerobili “hlúposti”, tak asi nie, ale možno ten projekt vytiahnutý zo šuflíka je lepší ako ten, ktorý stopli. Ktovie, možno nie, možno bol ale dôvod, prečo nebol na vrchu kôpky.

Slovensko.digital hodnotiť nechcem, neviem, aké majú ciele a ja osobne sa pýtam najmä sám seba, či spĺňam svoje ciele. Súčasťou libertariánskej psychológie (áno, aj také existuje) je aj psychológia sebavedomia, kde jej hlavný autor Nathaniel Branden odlišuje zdravé sebavedomie od nezdravého. Nejdem veľmi do detailov, ale úplne najzákladnejšou otázkou, ktorú si potrebujem zodpovedať je: “Porovnávam sa sám so sebou alebo s druhými?”. Dôvodov, prečo sa neporovnávať s druhými (a druhých so mnou, prípadne vyhodnocovať úspešnosť naplnenia cieľov druhých) je ten, že neviem ako fungujú iní ľudia. To, čo je úspech pre mňa je pre iného neúspech a opačne (viď príklad so Slovensko.digital - nechcem tým povedať, že je to neúspešný projekt, závisí od cieľov a uhla pohľadu, verím, že diskutujúcim na platforme prináša čítanie vládnych materiálov a podkladov do obstariek radosť a pocit zadosťučinenia).

O zdravom sebavedomí odporúčam niečo naštudovať, je to jedna z najdôležitejších vecí, ktorú som sa v roku 2016 naučil. Nezdravé (choré, poškodené) sebavedomie je špirála veeeľmi hlboko a veľmi ťažko sa z nej vymotáva. To len tak na okraj. Lepšia otázka je napríklad: “Som lepší ako včera?”

Aké sú teda ciele libertariánov? Neviem, ale za seba hovorím, že to určite nie je kecanie do toho, ako by niekto iný mal spravovať štát (a ja ho spravovať nechcem už vôbec, nemám v pláne to robiť ani nepriamo pomocou demokratických rituálov). A aj keď úradníkom rád vysvetľujem, že by mohli ísť robiť niečo iné, je to vždy koniec-koncov na nich. Čo je teda mojim cieľom?

V prvom rade ukázať ľuďom, že slobodné dobrovoľné riešenia sú tu a fungujú aj v malom. Na Hackers Congress v Paralelní Polis som mal prednášku “Liberty is a DIY project” o tom, že slobodu si musíme vytvoriť v prvom rade sami - že môžeme urobiť veľmi veľa rozhodnutí, ktorými si slobodu zvýšime (a to nielen vo vzťahu k štátu, ale napríklad k svojmu zdraviu, financiám, …). O tom bol aj článok o životnom prostredí ako biznispláne ktorý som písal na menejštátu. Ukázať prstom na ostrovy slobody. Vysvetliť, že veci sa dajú robiť inak - teraz, nie po zavedení libertariánskej utópie. Že nemusíme hovoriť ľuďom ako majú žiť a zvládnu to aj sami, ale ak chcú, informácie sú v dnešnej dobe prakticky zadarmo a skúsenosti radi zdieľame.

Druhý cieľ je spojiť podobne zmýšľajúcich ľudí. Lebo keď vám dementný úrad dá pokutu, je fajn, keď sa máte komu posťažovať a zanadávať si na štát. Keď máte nejaký problém s dosahovaním väčšej slobody, je to ľahšie riešiteľný problém, keď sa o tom máte s kým pobaviť.

Dnes som mal ďalšie z nespočetného množstva stretnutí, ktoré sa odohralo práve vďaka tomu, že tu tieto myšlienky plávajú v priestore. Za každého presvedčeného centralizovaného plánovača, ktorý v diskusii má potrebu ukázať okrajový prípad, kde by niečo v libertariánskej utópii nefungovalo, je aspoň jeden protolibertarián, ktorý síce nič nenapíše, len si povie presne to, čo som si povedal ja na každej prednáške prof. Šímu, Juraja Karpiša a iných mojich libertariánskych hrdinov - “veď to je jasné”. Mám možnosť chvíľu cítiť sa ako mainstream a nájsť svoj kmeň. A tento kmeň sa zväčšuje a vďaka tomu sa tu cítim oveľa lepšie.

Ak si myslíte, že nás baví tisíckrát vysvetľovať “kto by staval cesty” alebo prečo si myslíme, že niečo, čo robí štát je zlé, nemorálne alebo že by nejaký úrad nemal existovať, tak nás to občas baví. Je to príjemné intelektuálne cvičenie. Veľmi dobre to vybuduje facebook filtre. Ale to, čo som si veľmi dlho neuvedomoval je to, že tým umožňujeme budovať si reálne väzby na ľudí, s ktorými nám je dobre, rozumieme si a máme podobné hodnoty, záujmy a názory. A toto je možné aj vďaka tým “nevzdelaným skoro-ekonómom” na Menej Štátu. A vďaka ostrovom slobody, kde vznikajú Bitcoin projekty bez toho, aby mal niekto z Bitcoinu PhD z top slovenskej štátnej IT univerzity. Na ostrovoch slobody sa dejú reálne veci len preto, že ich tak chceme a prinášajú nám radosť. A toto všetko nám robí život lepším. Vďaka tomu môžeme mať o čosi viac na háku kto je v parlamente, či náš predajca ovocia dodržuje reguláciu na zakrivenie banánov európskej únie a aké ciele na najbližšiu päťročnicu prezentoval predseda európskej komisie. Ak si ľudia v našom okolí sporia, je to väčšinou v zlate alebo bitcoinoch, takže do veľkej miery ignorujú vrtochy centrálnych bánk. A podnikajú, tvoria, a robia čo ich baví.

Som individualistický libertarián - v zmysle, že si myslím, že cesta ku šťastiu a slobode je u každého iná. Som proti centralizovaným riešeniam a sociálnemu inžinierstvu bez štipky pokory. Neverím v diskusiu demokratickej spoločnosti - ak sa niečoho bojím viac ako šialených nápadov politikov tak sú to šialené nápady diskutujúcich pod politickými návrhmi.

Ale myslím si, že dokážem pomôcť ľuďom okolo seba - tým, ktorí tú pomoc chcú. A otvorene hovorím, že mi je najlepšie “medzi svojimi”. Mám rád svoj kmeň, obzvlášť tých rebelov bez titulov z ekonómie a ľudí, čo nezakladajú politické strany a nemajú snahu riadiť životy ľudí, aj ak to myslia dobre. Pre mňa je “myslieť dobre” o budovaní ostrovov slobody, kde môžu ľudia napredovať. Pre všetky tie veci, čo Mišo povedal vo svojom blogu - že môj úspech závisí od ľudí okolo mňa, že nie som macher, ktorý vie všetko, ale som niekto, kto sa stále učí, väčšinou na vlastných chybách.

March 06 2017

23:00

Barbell stratégia: Ako premeniť krehké veci na také, ktoré ťažia z chaosu a neistoty

V podcaste o antifragilite som hovoril o tom, že existujú veci, ktoré ťažia z chaosu, neistoty, pôsobenia času a podobne. V tomto podcaste si ukážeme ako si takéto veci vytvoriť, aj keď samé o sebe takéto vlastnosti nemajú.

Pozrieme sa na tri domény: Investície, partnerský vzťah a predajná stratégia a ukážeme si, ako sa nad nimi dá rozmýšľať tak, aby sme vytvorili z niečoho krehkého niečo antikrehké.

<!--more-->

Odkazy k podcastu:

Facebook skupiny a iné odkazy, ktoré spomínam v úvode a závere:

Ak vás tento podcast zaujal, prihláste sa k odberu, vyzdieľajte ho na sociálnych sieťach a podobne. Poteší aj recenzia na iTunes. V jeho tvorbe budem pokračovať iba vtedy, ak budem mať pocit, že to má zmysel a teda že ho niekto počúva. Ďakujem všetkým poslucháčom za investovaný čas!

February 24 2017

23:00

Emil, časť 1: Čína, cestovanie, sloboda a skryté svety

V rozhovore s Emilom sa dozviete o tom ako sa rozhodol presťahovať sa do Shenzenu (v Číne), ako žiť celý život na turistických vízach, čo je to visa run. Je Čína taká ako si myslíme, že je?

Čo robia britskí a francúzski dôchodcovia pre maximalizáciu zisku zo svojho (štátneho) dôchodku?

Ako sa dá pomocou cestovania zlepšiť svoja osobná sloboda? Čo je to “permanentný cestovateľ”?

<!--more-->

Tento rozhovor je zaujímavý v tom, že vám dá unikátny pohľad na časť sveta, ktorá je pre nás, ktorí nerozprávame po Čínsky, Japonsky alebo Kórejsky do veľkej miery skrytá.

Odkazy k podcastu:

Facebook skupiny, ktoré spomínam v úvode a závere:

Ak vás tento podcast zaujal, prihláste sa k odberu, vyzdieľajte ho na sociálnych sieťach a podobne. Poteší aj recenzia na iTunes. V jeho tvorbe budem pokračovať iba vtedy, ak budem mať pocit, že to má zmysel a teda že ho niekto počúva. Ďakujem všetkým poslucháčom za investovaný čas!

January 26 2017

23:00

Antifragilita a centralizácia vs. decentralizácia

Život je krehký a množstvo vecí okolo nás tiež. Snažíme sa budovať robustnosť, aby sme to vydržali. Sú na svete ale veci, na ktoré pôsobí čas, chaos alebo nejaká sila a oni sa zlepšujú. Ukázal to Nassim Nicholas Taleb vo svojej knihe Antifragile.

Verejný, ale aj súkromný sektor často na problémy hľadá riešenia a centralizované riešenia sú na prvý pohľad zjavnejšie a lepšie. V tomto podcaste sa pokúsim ukázať, že to nie je vždy tak - pretože sú krehké a pri sebemenšom otrase môžu skolabovať.

<!--more-->

Ak ste niekedy počuli o “Cost-Benefit analýze”, ktorou sa analyzuje výhodnosť riešení (pre mnohé verejné inštitúcie je tento typ analýzy vyžadovaný pre každý projekt), asi viete, že málokedy vychádzajú. Prečo? Myslím si, že je s nimi principiálny problém, dokonca viac ako jeden.

V ďalšom vydaní podcastu si po tomto trochu teoretickom úvode povieme o tom, ako to použiť pre vlastný život.

Tento podcast je kratší ako obvykle a trochu teoretickejší. Ak máte radi rozmýšľanie nad vecami trochu inak a filozofovanie, je pre vás.

Odkazy k podcastu:

Ak vás tento podcast zaujal, prihláste sa k odberu, vyzdieľajte ho na sociálnych sieťach a podobne. Poteší aj recenzia na iTunes. V jeho tvorbe budem pokračovať iba vtedy, ak budem mať pocit, že to má zmysel a teda že ho niekto počúva. Ďakujem všetkým poslucháčom za investovaný čas!

January 24 2017

06:00

Exponenciálne technológie vs. lineárna vláda

Sú (minimálne) dva spôsoby riešenia problémov - pomocou podnikania a pomocou politického procesu. Myslím si, že podnikanie je morálnejšie (pretože riskovanie vzácnych zdrojov rovnako ako zisk je súkromné - a teda ak sa to nepodarí, zaplatí to súkromný podnikateľ). V nasledujúcej epizóde podcastu ukážem, že má aj lepšie štrukturálne vlastnosti ako centralizované politické riešenia. V tomto blogu chcem povedať to, že ak je odvetvie, v ktorom daný problém riešime v exponenciálnom rozvoji, dokonca aj úplne na začiatku, najlepšie čo môže štátny úradník je rýchlo uhnúť z cesty. Exponenciálne technológie lineárne politické riešenia prevalcujú. Je to ako snažiť sa pilníkom na nechty ísť na Mt. Everest..

<!--more-->

Nedávno som písal blog o vzdelávaní v exponenciálnej dobe a s Robertom Chovanculiakom sme v jednej epizóde podcastu rozoberali, prečo chudobné deti v slumoch chodia do súkromných škol, aj napriek tomu, že štátne školy existujú a sú zadarmo. Konkrétny úryvok celej tejto časti je tu:

Celý podcast tu

V blogu som spomínal aj vytvorenie Čítanky pre urodzené slečny, ktorá umožní miliónom detí získať vzdelanie bez toho, aby bolo treba učiteľov, školy a podobné inštitúcie. Miliónom chudobných detí v Afrike, ktoré nevedia po anglicky. Ak ste nevideli, pozrite si víziu.

Aby ste si nemysleli, že je to niečo, čo bude o dvadsať rokov, 1. marca 2017 sa ide do druhého kola, s piatimi hotovými produktami, ktoré budú súťažiť o to, ktorý je najlepší - súťažiť budú v reálnych afrických dedinách o to, ktorý z týchto open-source produktov najlepšie deti vzdelá v základných veciach.

Niektorí ľudia tu hovoria o reforme slovenského školstva, s cieľom vytvoriť politickú stranu, získať dostatočný volebný výsledok na to, aby získali ministerstvo školstva a tak zreformovať školstvo. Sú pripravení zažiť svoj “Kodak moment”?

Ak si myslíme, že edutech - vzdelávacie technológie - nastupujú na exponenciálny rozvoj (čo si myslím nie len ja, všimnite si internet a všelijaké coursery a podobne - podrobnejšie som o tom písal v spomínanom blogu), dokážeme vzdelať obrovské množstvo ľudí za stále menej peňazí, kdekoľvek na svete. To je tá exponenciála. A štát rieši “platy učiteľov”, čo je podľa mňa absolútne nezmyselná otázka.

Poďme si pozrieť ako ten “Kodak moment” vyzerá. Keď prišlo R&D oddelenie Kodaku za boardom a predstavili im obrovský (fyzicky) 0.1megapixel digitálny fotoaparát, Kodak povedal: “My sme v biznise krásnych fotografií s obrovským rozlíšením a žijeme z filmov a fotopapiera, choďte s týmto preč”. Čo si neuvedomili, že k dnešnému iPhone 7 fotoaparátu je len 7 exponenciálnych krokov - stačí sedemkrát zdvojnásobiť tých 0.1MP! (0.1x(2^7) = 12.8). Na začiatku to vyzerá stále ako nula - 0.1, 0.2, 0.4, 0.8. Všetko veľmi zlá kvalita. Porovnajme si to na fotke auta z diaľky:

Porovnanie kvality fotografií

Kodak v roku 2012 skrachoval. Instagram (okrem iných firiem) ich podľa mňa nahradil, je v rovnakom biznise “uchovávania spomienok”, aj keď nevlastní ani nevyrába jediný fotoaparát - lebo už prebehla dematerializácia a demokratizácia a fotoaparát majú najlacnejšie telefóny, ktorých je v Afrike miliarda. Instagram kúpil Facebook za miliardu dolárov, momentálne je to pre nich 30 miliárd dolárový asset.

Tento Kodak moment sa práve deje vo vzdelávaní.

Štátny úradník a ľudia, čo to nevidia vám povedia: “Choď do kelu so svojimi vzdelávacími programami pre bohatých bratislavčanov, ktorých učíš po večeroch programovať, ja riešim globálny problém vzdelania pre cigánsku osadu pri Terchovej, nie vzdelanie bohatých belochov z Bratislavy”. Lenže kým sa niekto dostane do vlády a bude ministrom školstva, kým dobojuje s úradníkmi, celou mašinériou, so svojimi koaličnými partnermi a podobne, nastane tak 5 zdvojnásobení a môže tam prísť akurát tak zhasnúť svetlo.

Lineárne rozmýšľajúca a fungujúca vláda so svojim slimáčim tempom postupného boja proti úpadku (ani nie rozvoja) podľa mňa nemá šancu proti exponenciále. Môže tak maximálne uhnúť z cesty. Teraz to znie smiešne, je to ako tsunami, ktoré ešte z brehu ani nevidno, zdvojnásobuje sa pomerne málo aktivít (ale aj tie na Slovensku sú a je ich pomerne dosť). Keď ale tsunami príde k brehu, prevalcuje celý štátny školský systém skôr ako sa úradník stihne nadýchnuť.

Ja chcem byť súčasťou tej exponenciály, nie toho lineárneho akože zlepšovania niečoho, čo treba akurát tak vypnúť, aby to nemíňalo zdroje. Kto chce byť posledný šéf Kodaku v 2012, ktorý vypĺňal formuláre na podanie bankrotu? Ja chcem byť Instagram.

Older posts are this way If this message doesn't go away, click anywhere on the page to continue loading posts.
Could not load more posts
Maybe Soup is currently being updated? I'll try again automatically in a few seconds...
Just a second, loading more posts...
You've reached the end.

Don't be the product, buy the product!

Schweinderl